Denník N zintenzívňuje dezinformačnú kampaň, upozorňuje Juraj Draxler
Exminister školstva Juraj Draxler komentuje článok v Denníku N:
Roman Pataj má v N text, ktorým komentuje rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 13. 3. ohľadom masakra v Odese v roku 2014.
Rozsudok proti Ukrajine vyvolal istý pocit zadosťučinenia, aj keď extrémne oneskorený, medzi pozostalými. A tiež tými, ktorí poukazovali na to, aká situácia na Ukrajine vtedy bola.
Takto to ale nesmie byť. A tak si Pataj narazil železné rukavice pre znásilňovanie pravdy a do klávesnice vyťukal nasledovné:
Rozsudok „rúca ďalší z mýtov ruskej propagandy.“ Hovorí Pataj.
WHAT!? To ako? Podľa Pataja jednoducho, vraj: „Súd napríklad tvrdí, že násilie začali proruskí aktivisti pod ochranou miestnej polície, ktorá sa dokonca podieľala na zásahu proti proukrajinským demonštrantom.“
To o ochrane polície a zásahu proti demonštrantom pritom súd vôbec nehovorí. Len konštatuje, že polícia nezasiahla (čo nie je to isté, ako potláčala alebo mala ochranu nad niečím), keď antimajdanovskí demonštranti napádali promajdanovských. Vrátane momentu, keď maskovaný človek zastrelil človeka z promajdanovského davu.
Áno, nezasiahla. Lenže tiež nezasiahla ani keď sa o nejaký čas diali útoky opačným smerom a pri streľbe zahynuli traja ľudia z antimajdanovského tábora.
Z dvoch situácií si ale Patajko vyberie len tú, ktorá mu vyhovuje.
Súd síce v opise konštatuje, že niekoľko antimajdanovských protestujúcich malo rovnaké pásky na rukáve ako polícia a že jeden zo strieľajúcich bol blízko policajtov. Ale nehovorí, že by polícia zasahovala, tak alebo onak. Ani nekonštatuje ochranu polície nad niekým – to tam nenájdete.
Pričom polícia nezasiahla ani, keď zúfalí ľudia volali na krízové linky, že horí budova odborov a vnútri sú ľudia. A nielen polícia, súd konštatuje, že sám veliteľ hasičov bránil výjazdu.
Formulácie súdu sú síce trochu zaujaté. Hovoria o údajnej propagande proti režime v Kyjeve živenej zvonka. Ale už zabudnú dať samotné udalosti do kontextu, že Odesa je primárne ruské mesto, ľudia boli znepokojení ohlasovaným príchodom aktivistov z Kyjeva (čiže zvonku, čo, mimochodom, súd nehovorí, ani to, že prichádzali ozbrojení, pričom z ich príjazdu sú aj videá). A že nervozita pred ich príchodom aj zhromaždenie ľudí „na obranu“ pred prišelcami sa dá vysvetliť aj inak, ako atmosférou živenou údajnou ruskou propagandou. (Pre úplnosť dodávam, že aj tu je text pomerne vyvážený a toto spomína len veľmi zbežne.)
Mimochodom, to isté platí pre konanie polície, ktorá bola paralyzovaná tým, že bola medzi dvoma tábormi – miestnymi ľuďmi a formálnymi nadriadenými z Kyjeva.
Ale inak je ten opis súdu pomerne objektívny a vyvážený. Podobne ako samotný rozsudok, v ktorom sa konštatuje, že vládna moc neurobila nič pre to, aby boli ľudia ochránení pred násilím (a nie nadarmo nehádže vinu ani zďaleka len na miestnu políciu).
To je ale len jedna časť rozsudku. To, čo ten obrchuj (ospravedlňujem sa za výraz) zamlčiava, je druhá časť rozsudku, v skutočnosti rozsiahlejšia. A to je fakt, že ukrajinská moc neurobila takmer nič preto, aby sa dané udalosti vyšetrili. To rozsudok celkom jasne konštatuje. A to je v skutočnosti ten hlavný škandál.
Urobiť z rozsudku, navyše pritom, že každý, kto chce, si video útoku na dom odborov vie pozrieť na videách, ktoré to kompletne zachytili, obrat a tvrdiť niečo o ruskom propagandistickom mýte, ktorý vraj bol nejako vyvráteným, to už chce naozaj silný propagandistický žalúdok.
Autor toho krátkeho paškvilu vlastne hovorí: som podliak, ale nie taký obyčajný, ja som doslova hajzel, sviňa, a neprestanem s tým, dokonca som na svoj „charakter“ hrdý.
Zdroj: FB Juraj Draxler
K téme
Najčítanejšie za týždeň
Neprehliadnite
Bezplatné novinky z Nitry raz týždenne:
Máte tip na článok? Napíšte nám TU
