

Eduard Chmelár: Pán Bebjak, vôbec ste nepochopili dušu Karola Duchoňa!
Politológ Eduard Chmelár išiel po premiére filmu Duchoň do vývrtky a nešetril režiséra filmu Petra Bebjaka:
Bývam vo vedľajšom dome, v ktorom sa narodil a vyrastal Karol Duchoň. Na tomto malom mieste je taký genius loci hudobného sveta: v tunajšom kaštieli koncertoval Joseph Haydn, okrem Karola Duchoňa tu prežila detstvo jeho kamarátka Eva Máziková i jeden z najväčších maďarských hudobných skladateľov Zoltán Kodály, chodieval sem Béla Bartók. Tu v Galante má Karol Duchoň obrovský kult, postavili mu tu sochu, 25 rokov sa tu organizuje hudobný festival venovaný jeho pamiatke, žijú tu jeho priatelia, ktorí o ňom rozprávajú neuveriteľné príbehy. Jeho hudba ma tak trochu obchádzala, keďže počúvam skôr klasiku a džez, ale nedalo sa jej vyhnúť a okrem toho – na majstrovstvo tunajšieho rodáka sme tu všetci hrdí.
O to viac ma rozladil rozhovor režiséra Petra Bebjaka pre Denník N, v ktorom vykreslil speváka, o ktorom nakrútil kinohit tohto leta, len ako prorežimového normalizačného umelca, pohŕdavo sa o ňom vyslovil, že chcel „len“ spievať, vraj si mal vybrať a doplnil snáď už povinnú vsuvku, že vidí paralelu medzi normalizáciou a dnešnou dobou…
No. Začnem tým, že už len to, že ho zobrazil len ako ťažkého alkoholika a úplne potlačil jeho nesmierne priateľskú povahu, značí, že vôbec nepochopil jeho dušu. Ale predovšetkým, neviem, kde berie tento režisér, ktorý je zárukou spolitizovania každej kultúrnej akcie, tú drzosť vyžadovať od umelcov spoločenskú a politickú angažovanosť. Tá totiž nie je znakom demokratického uvažovania, ale boľševickej mentality päťdesiatych rokov a do istej miery aj normalizácie, keď súdruhovia kontrolovali, či „zdobíte“ (okná a nástenky).
Neviem, prečo si Bebjak myslí, že umelec nemôže mať ambíciu „len“ spievať a prinášať ľuďom čistú radosť, prečo chce vidieť kultúrnych pracovníkov v jednom šíku s jediným správnym názorom. A potom už vôbec nerozumiem, prečo sa ho snaží dehonestovať práve vyzdvihovaním Karla Gotta.
Celé je to nielen absurdné, ale aj primitívne. Porovnávanie súčasnej doby s normalizáciou považujem za nehorázne pošpinenie pamiatky tých, ktorí vzdorovali ťažkej dobe, keď odvaha nebola lacná. Pán Bebjak, musím vás požiadať, aby ste sa nehrali na insitného historika, lebo o normalizácii zjavne nič neviete alebo zámerne zavádzate verejnosť. Dnes vás za politické názory neposadia do väzenia, nebudú vás mlátiť na demonštráciách, nerozoženú vaše zhromaždenie vodnými delami, nebudú po vás strieľať, ani vás neroztrhajú psy, keď sa pokúsite prekročiť hranice, neznemožnia vám štúdium, ani nič podobné. Slobodne si tie svoje táraniny šírite, kde len chcete, zneužívate na to aj nepolitické kultúrne programy a nikto vás za to nepostihne.
Ale bola tu doba, ktorá sa tej normalizácii podobala. Bolo to za čias minulej vlády, ktorú ste podporovali, kedy sa kriticky zmýšľajúci ľudia vyhadzovali z práce, znemožňoval sa im prístup do médií, tie nepohodlné sa zakazovali. Vtedy Ján Čarnogurský – áno, ten Ján Čarnogurský, ktorý bol za skutočnej normalizácie disidentom a politickým väzňom a ktorému za Hegerovej vlády podobne ako mne zakázali vystupovať vo verejnoprávnej televízii – trpko skonštatoval, že ešte nás nezatvárajú, ale ten čas príde. A čo ste robili vtedy vy? Čušali ste ako voš pod chrastou, ani slovom ste sa prenasledovaných ľudí nezastali a prijímali ste štátne vyznamenania a pocty od vtedajších mocipánov. Kto tu má bližšie k normalizačnej mentalite?
Pán Bebjak, veď vy ste servilnejším predstaviteľom tohto režimu ako ktokoľvek iný. Lebo nemýľte sa – tento režim neurčuje Fico. On je len jeho dočasným správcom, ktorý po demokratických voľbách zasa odíde, čo vy nedokážete akceptovať, lebo vo vašom pokrivenom svete je demokracia len vtedy, keď vládnete vy. Tento režim sa volá globálny alebo neoliberálny kapitalizmus, je charakteristický drancovaním materiálnych i prírodných zdrojov, militarizmom, prehlbovaním nespravodlivých sociálnych rozdielov, rozsiahlou korupciou atď. a vy z neho v plnej miere profitujete. Nikdy ste sa voči jeho nehumánnym praktikám a hodnotovej vyprázdnenosti nevzopreli, ešte aj poetika vašich filmov sa týmto pravidlám prispôsobuje.
Nikto vám nevyčíta, že v tejto bezduchej dobe si vyberáte väčšinou komerčné projekty, ktoré nemajú (až na výnimky) žiadnu pridanú hodnotu. Ani to, že ste s takmer miliónovou dotáciou ukrajinského ministerstva kultúry nakrútili najdrahší slovenský seriál Slovania, z ktorého sa vykľul po každej stránke bullshit (tu je vám poľahčujúcou okolnosťou len to, že najhoršiu robotu odviedli scenáristi). Ale kde beriete tú drzosť moralizovať nad tým, ako sa majú ľudia, ktorí nechcú mať s politikou nič spoločné, správať?!
Máte právo na vlastné videnie sveta, ale nevnucujte ho iným. Iba tak sa tu bude dať slobodne dýchať a iba tak sa nedopracujeme k ďalšej neonormalizácii.
Zdroj: fb Eduard Chmelár
Najčítanejšie za týždeň
Máte tip na článok? Napíšte nám TU

