1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Eduard Chmelár: Opoziční politici spolu s médiami kryjú Veroniku Cifrovú Ostrihoňovú!
Komentár Eduarda Chmelára k aktuálnemu dianiu na Slovensku: Táto spoločnosť už nerozpráva spoločným jazykom. Preháňame, sme zlomyseľní a zvlčili sme
Doprial som si krátku dovolenku a nestačím sa čudovať, čo sa na Slovensku deje. Nebudem zachádzať k detailom, lebo o kauze zasahovania britskej vlády do slovenských volieb už bolo povedané viac než dosť.
Pristavím sa len pri najznepokojujúcejšom trende, ktorý pozorujem v našej verejnej diskusii už veľmi dlho. Každý sa prihovára len svojmu publiku – svojej názorovej skupine, svojej spoločenskej skupine alebo dokonca len prívržencom svojej strany. Nie je medzi nimi takmer nijaký prienik. Už dávno nikomu nezáleží na objektívnej pravde, na korektných faktoch, na racionálnej argumentácii. Zabudli sme, že cieľom diskusie v pôvodnom sokratovskom zmysle nebolo poraziť alebo zničiť protivníka, ale prostredníctvom vzájomného dialógu spolupracovať na lepšom a presnejšom pomenovaní a uchopení skutočnosti.
Dnes sa už takmer nepoužívajú argumentačné, ale dehumanizačné, útočné až zosmiešňovacie metódy, takže nečudo, že úlohu politického marketingu v čoraz väčšej miere preberajú tzv. humoristické stránky, ktoré niektoré politické strany za finančnú odmenu zneužívajú na diskreditáciu až likvidáciu protivníka.
Klasický žurnalizmus je dávno mŕtvy, z novinárov sa stali skorumpovaní politickí aktivisti. Zaujatosti sa nedokáže vyhnúť ani väčšina politológov či sociológov. Keď politológ Radoslav Štefančík prišiel do markizáckeho Telerána porozprávať svoje „dojmy“ (ako sa doslova vyjadril) z premiérovho vystúpenia, na toto predsa nepotrebujete odborníka. To môžete usporiadať anketu na ulici medzi okoloidúcimi a bude to mať rovnakú relevanciu.
Vedec sa vo svojich výstupoch musí opierať o fakty, údaje a štatistiky, nie o subjektívne pocity, v opačnom prípade zneužíva svoju profesiu na vydávanie osobných názorov za odborné. Je tu však aj taká možnosť, že televízia prikrýva figovým listom „experta“ svoju snahu pošpiniť konkrétneho politika.
Charakteristickou črtou verejnej diskusie na Slovensku je extrémne preháňanie. Ak sú opoziční politici v dojemnej zhode s opozičnými médiami presvedčení, že Robert Fico na tlačovej konferencii zavádzal, rád s nimi budem súhlasiť, ak s rovnakou vervou poukážu na to, že premiér robí to isté, čo každý výrazný politik v tejto republike. Len si spomeňte na Korčokove táraniny o izolácii Slovenska alebo Gröhlingove bludy, že na Slovensku je diktatúra. Myslíte si, že sa našiel novinár, ktorý ich na to upozornil a kritizoval rovnako ako predsedu Smeru-SD? Isteže nie. Pretože takáto politická objednávka nebola.
Z rovnakého dôvodu kryjú v celej „britskej“ kauze Veroniku Cifrovú Ostrihoňovú tvrdiac, že reči o účasti našich novinárov na celej kampani sú klamstvá. Ak toto hovoria o osobe, ktorá nielenže bola novinárkou, nielenže mala vlastnú reláciu vo verejnoprávnej televízii, nielenže v nej za peniaze daňovníkov vytvorila značku, ktorú v rozpore so zákonom o RTVS zneužívala na jednostrannú ideologickú indoktrináciu, ale po tom všetkom mimoriadne neetickým spôsobom (esemeskou!) oznámila manažmentu televízie zo dňa na deň, že odchádza do politiky – tak si musíte položiť otázku, prečo takto hlúpo klamú, keď vedia, že to nie je pravda.
Odpoveď sa musíme naučiť prijať: pretože klamú náročky, vedome manipulujú s verejnou mienkou, vedú proti vám bezohľadnú informačnú vojnu. Nemajú záujem ani veci objasniť, ani si vysvetliť nedorozumenia, ani sa dohodnúť, ani pátrať po pravde – majú vopred jasno v tom, že ak protivník povie, že slnko vychádza na východe, oni musia za každú cenu tvrdiť presný opak.
Aktivista Jakub Goda, ktorý pomáhal prezidentke Čaputovej pretláčať cenzúru, označuje sa za „lovca dezinformácií“, hoci sám ich vytvára, neobyčajne primitívnym spôsobom zaútočil na tých, ktorí mu pripomenuli, či by akceptoval správanie ruskej strany, ktorá by zasahovala do slovenských volieb rovnako ako britská. Goda odpovedal, že to je inééé, lebo Briti sú spojenci…
Mám mu pripomenúť, že Slovensko prepadli v minulom storočí dvakrát naši spojenci? Polovzdelanému fanatikovi takéto veci nevysvetlíš, ale triezvo uvažujúci človek by mal pochopiť, že takéto veci by mali byť neprípustné práve preto, že sme spojenci.
Tvrdenia, že kampaň za vyššiu účasť mladých ľudí vo voľbách je apolitická, sú výhovorky pre slaboduchých. Pred niekoľkými rokmi by podľa prieskumov vyhrali voľby v kategórii voličov do 25 rokov kotlebovci. Vtedy nikomu nezišlo na um volať ich k volebným urnám a zvážať ich vlakmi na Slovensko. Zámer je jasný každému, ale oni musia hrať do konca svoju úlohu.
Rovnako ako keď sa šéf organizácie Memo 98 Rasťo Kužel tvári prekvapenie, že prečo by ich mala platiť nejaká cudzia veľmoc. Zabudol dodať, že už sa tak neraz stalo, keď im prostredníctvom nadácie National Endowment for Democracy poslal peniaze Kongres Spojených štátov. A určite nie nezištne.
Rovnako nepotrebujem nejaké nové dôkazy a senzačné odhalenia na to, aby som vedel, čo sú zač ľudia zo záhadnej organizácie Infosecurity, ktorých si svojho času domestifikoval na ministerstve obrany Jaro Naď. Nie sú to žiadni experti, nie sú ani len priemerne vzdelaní, sú to primitívni hejteri, ktorých obvineniam chýba základná výroková logika. Ich odhalené zapojenie do plánov britského ministerstva zahraničných vecí ma neprekvapuje, a nebude jediné. Preto sú agresívni, preto zabúdajú na elementárne pravidlá správania, preto odhodili doterajšiu pretvárku a falošnú hru na „slušné Slovensko“.
Toto patologické správanie preniká čoraz viac aj do nepolitickej sféry. Kamila Magálová, kedysi veľmi milá herečka, sa čoraz viac opúšťa a je voči ministerke kultúry čoraz osobnejšia. V diskusnej relácii rozprávkára Mareka Vagoviča, ktorý si kráti voľné chvíle tým, že nadáva známym ľuďom na sociálnych sieťach, sa vyžívala v predstavách, ako by jej dopriala stredoveké tresty. Tvár mala pritom skrivenú viac ako Martina Šimkovičová vo svojich známych parodovaných vystúpeniach. Napokon začala doslova blúzniť o tom, že žijeme v normalizácii a strašila ľudí, že súčasná vláda im dá slučky na krk…
Svoju úroveň stráca aj Kovačičova 360-ka. Ani uhorková sezóna neospravedlňuje jej nový suterénny formát, v ktorom redaktorka spovedá známe osobnosti a núti ich kajať sa za ich postoje z minulosti podporujúce osobnosti a strany z opačného tábora.
Keď v relácii vystúpila známa moderátorka Becca, ktorá na výčitku, že podporila Eduarda Chmelára v prezidentských voľbách odpovedala, že dnes sa za to „trošku“ hanbí, že dnes si už nemyslí, že médiá vyrobili marketingovú kandidátku a nezabudla sa vyznať z lásky k Zuzane Čaputovej – zasmial som sa a mávol nad tým rukou.
Niektorí z vás mi radili reagovať, ale čo ja s tým mám. Ja som ju nežiadal, aby ma podporila, urobila to spontánne a sama ma tým milo prekvapila, preto mi je smiešne, že teraz ma trikrát zaprela ako Peter Ježiša, tvári sa, akoby ma nepoznala a prehodnocuje svoje negatívne názory na liberálne médiá, hoci ich kvalita sa v ničom nezlepšila, naopak, prudko sa zhoršila. Je to jej vec, nemusela ju teatrálne oznamovať ani vtedy, ani dnes, mňa len prekvapuje, že dospelý zrelý človek robí predsa vlastné rozhodnutia podľa vlastného uváženia, nie pod spoločenským tlakom, preto za nimi dokáže stáť.
Pred pár dňami sa však stalo niečo, čo ma doslova zdvihlo zo stoličky. Redaktorka 360-ky dohnala moderátorku Katku Brychtovú až k slzám, keď ju prinútila dištancovať sa od toho, že kedysi moderovala estrádu Smeru k Medzinárodnému dňu žien. Zlomená Katka Brychtová niekoľkokrát trasúcim sa hlasom prosila o prepáčenie, dušovala sa, že to už nikdy viac nespraví a prisahala, že ona Smer nikdy nevolila…
No, ak obídeme otázku, či vráti aj peniaze, ktoré za to dostala, myslím si, že pani Brychtová by sa mala hanbiť skôr za to, čo nakrútila so Zuzanou Fialovou a Henrietou Mickovičovou v roku 1994, ale prosím, nemusí. Opäť je to otázka osobnej integrity a individuálnej zodpovednosti za svoje činy. Len by som chcel vidieť, ako by sa naše opozičné kruhy tvárili, keby sa začal vytvárať spoločenský nátlak na hercov, prečo podporujú Progresívne Slovensko a či sa za tie peniaze nehanbia…
Zvlčili sme. Naozaj nemá význam polemizovať s ľuďmi, ktorí nie sú otvorení argumentom. Naozaj nemá význam čítať komentáre, pri ktorých preletíte nadpis, všimnete si autora a hneď vám je jasné, o čom to bude. Táto spoločnosť je v otvorenej informačnej vojne, v ktorej neplatia žiadne pravidlá. A práve toto musíme zmeniť.
Už veľakrát som upozorňoval, že je naivné očakávať zmierenie či nebodaj zjednotenie spoločnosti. Ale musíme byť schopní navrhnúť, sformulovať a presadiť základné pravidlá pre všetkých, základné normy správania, ktoré budú platiť bez výnimiek, dvojakých metrov a výhovoriek za každých okolností. To, čo vyčítame druhej strane, nesmieme robiť ani my. Nekalé praktiky majú byť všeobecne odmietnuté a odsúdené, nie prehlušované poukazovaním na prešľapy iného. Ak niekto vyzýva na násilie a používa vulgárny dehumanizačný jazyk, má byť posudzovaný ako extrémista, bez ohľadu na to, či sú to Kotlebovi neofašisti, Matovičovi blázni alebo Naďovi Demokrati.
Dnes nemáme inštitúciu, ktorá by mala dostatočnú autoritu na znižovanie napätia v spoločnosti. Oceňujem posledné vyjadrenie prezidenta Pellegriniho, ktorý sa vrátil k úlohe, pre ktorú ho spoločnosť potrebuje, a snažil sa obrusovať hrany. Ale to samo osebe nestačí.
Musíme naďalej budovať dôveryhodné inštitúcie, ktoré prinútia všetkých dodržiavať spoločné pravidlá. Toto a toto sa nesmie, nesmie to nielen Fero, ale ani Jožo, nesmie to nielen Rus, ale ani Nemec. Iba tak posilníme právny štát, iba tak udržíme demokraciu, ktorá je bez vzájomného rešpektu a úcty k rôznorodosti nemožná. Inak smerujeme k vlastnej záhube a v tomto nepríčetnom boji, v ktorom je človek človeku vlkom, prehráme všetci.
Zdroj: fb Eduard Chmelár
K téme
Najčítanejšie za týždeň
Neprehliadnite
Bezplatné novinky z Nitry raz týždenne:
Máte tip na článok? Napíšte nám TU
