

Eduard Chmelár: Obe strany polarizovanej spoločnosti pomáhajú plazivej fašizácií Slovenska
Diskusia o slobode prejavu a politickej kultúre na Slovensku sa v posledných dňoch vyostruje.
Podľa Eduarda Chmelára k šíreniu fašizujúcej mentality prispievajú nielen extrémne vyjadrenia publicistov a politikov, ale aj pasivita médií či politických elít. „Bagatelizovať dehumanizáciu ktoréhokoľvek človeka je neprípustné bez akéhokoľvek ale,“ zdôrazňuje Chmelár.
Debatu odštartoval komentár Petra Schutza v denníku Sme, v ktorom autor napísal. „Môžete autora zabiť, ale najúčinnejšia obrana pred Ficom IV je dehumanizácia. Stretnete smeráka na ulici, dehumanizujte ho.“
Tieto slová vyvolali ostrú kritiku, no zastal sa ho aj bývalý predseda Ústavného súdu SR Ján Mazák. Ten uviedol, že hoci je text „dosť silný“, prijatie novely ústavy predstavuje podľa neho ešte agresívnejšiu formu dehumanizácie.
Eduard Chmelár však upozorňuje, že podobné výroky sa objavovali aj v minulosti. Pripomenul text Arpáda Soltésza z marca 2022 s názvom Slovensko sa musí zbaviť zradcov, kde autor navrhoval úplnú ostrakizáciu osôb, ktoré kritizovali západnú politiku alebo odmietli vojnu na Ukrajine.
Podľa Chmelára sa takýmto textom nedostalo primeranej redakčnej oponentúry. „Prominentný novinár z komerčnej televízie navrhuje bezdôvodne ostrakizovať výrazné postavy verejného života… a redakcia sa voči jeho správaniu nijako neohradila,“ napísal Chmelár na sociálnej sieti.
Nebezpečenstvo fašizujúcej mentality
Chmelár varuje pred prenikaním fašizujúcich prvkov do jazyka a verejnej diskusie. Tvrdí, že osočovanie či ostrakizácia jednotlivcov bez právnych dôvodov vytvára atmosféru nenávisti a ohrozuje samotný základ demokracie. „Bagatelizovať dehumanizáciu ktoréhokoľvek človeka je neprípustné bez akéhokoľvek ale. Veď to predsa učia deti už na druhom stupni základnej školy,“ uvádza.
Zároveň kritizuje selektívne vnímanie urážok v spoločnosti: na jednej strane výroky o potkanoch či dezolátoch, na druhej strane označovanie ľudí za opice alebo ruské šváby. Podľa neho ide o dvojaký meter, ktorý len prehlbuje rozdelenie spoločnosti.
Chmelár priznáva, že slobodu prejavu považuje za jeden z posledných pilierov spoločnosti, no upozorňuje na problematické signály, ktoré vysielajú politické elity.
Oslobodzujúce postoje k extrémistom môžu podľa neho legitimizovať ich názory: „Bežní ľudia nevnímajú Bombica ako obeť potláčania slobody prejavu. Pod vplyvom tejto politickej kampane sa stotožňujú s jeho názormi. A to je už trošku iná káva,“ priblížil Chmelár.
Zároveň kritizuje, že ochrana slobody prejavu sa neviaže na odborárov či občianskych aktivistov, ale skôr na osoby s extrémnymi názormi.
Podľa Chmelára sa k plazivej fašizácii krajiny pričinili obe strany politického spektra. Vládna koalícia sa síce podľa neho nevyhrážala opozícii väzením či zákazom strán, no opozícia sa nevyhýba radikálnym vyhláseniam a protiústavným návrhom.
„Každý z nás vidí smietku v oku druhého, ale brvno vo vlastnom nevidí… V spore o to, kam sme sa dostali, niet nevinných,“ pripomína Chmelár. Ako kľúčové riešenie vidí obnovu spoločnej občianskej kultúry a etického konsenzu, ktorý by prekročil hranice ideologických táborov.
Zdroj: facebook
Témy
Najčítanejšie za týždeň
Máte tip na článok? Napíšte nám TU