1
            Otvoriť Foto TU
        Otvoriť galériu
        Marián Kéry kritizuje tiché deportácie rusky hovoriacich občanov z Lotyšska
„Pred pár dňami som sa v statuse venoval situácii ruských občanov žijúcich v Lotyšsku. Situácii ľudí, ktorí po desaťročiach života v krajine zrazu čelia príkazom a tlaku, aby odišli.„
   Ich konkrétne príbehy, o ktorých sa verejnosť postupne dozvedá, ukazujú, že nejde o administratívne opatrenie, ale o systematické prenasledovanie podľa pôvodu. A premyslený, cielený tlak na všetko protiruské v Lotyšsku. Ak toto nie je šovinizmus, tak potom čo?
 Lotyšské úrady zaviedli nové pravidlá pre cudzincov. Patria medzi ne povinné jazykové skúšky, preverovanie „lojality“ a prísne bezpečnostné kontroly, ktoré sa však vzťahujú takmer výhradne len na občanov Ruskej federácie. Kto z nich nepreukáže dostatočnú znalosť lotyšského jazyka, kto neodpovie „správne“ v dotazníku, ten má krajinu opustiť. Inak nasleduje deportácia.
 Za svoj pôvod alebo rodičov?
Za spomenutými, pre nezainteresovaného možno administratívnymi a skôr vágnymi slovami, sa však skrývajú tragédie konkrétnych ľudí. Ako napríklad príbeh manželov Ľudmily a Petra Mežinšovcov. Ona sa narodila v Rige ruským rodičom, jej manžel je etnický Lotyš, syn vojaka Červenej armády, ktorý zomrel v posledných dňoch II. svetovej vojny. A jeho starý otec bol v roku 1941 popravený gestapom.
 Ľudmila je spisovateľka, jej doterajšia biografia obsahuje štyri zbierky básní a štyri detské knihy. Je členkou Zväzu spisovateľov Ruska, držiteľkou Medzinárodnej ceny Sergeja Michalkova za detské knihy z roku 2016. K jej aktuálnej rodinnej situácii v Lotyšsku. Úspešne zložila jazykovú skúšku, zarazila ju ale jedna otázka v dotazníku, ktorá znela: Schvaľujete zbúranie pamätníka vojakov Červenej armády, ktorí oslobodili Rigu od nacizmu? Postavený bol v Parku víťazstva v Rige v roku 1985, v auguste 2022 ho lotyšské úrady zbúrali. Spisovateľka odpovedala záporne. Reakcia lotyšských úradov? Za to, čo si 75-ročná Ľudmila „dovolila“, dostala mesiac na vysťahovanie sa z Lotyšska. Na to však nemala peniaze, navyše, jej manžel bol vážne chorý. Tak jej nezostávalo nič iné, ako čakať na násilnú deportáciu. Po odchode z Lotyšska boli dočasne ubytovaní v hoteli v Pskove. Tak ako asi 1400 ďalších občanov ruskej národnosti, ktorí len v tomto roku boli vyhostení z rôznych dôvodov z pobaltských krajín, ktoré sú členmi Európskej únie.
 Kde je spravodlivosť a rovnosť podľa EÚ?
Vyháňať ľudí kvôli jazyku, pôvodu či kultúre je niečo, čo sme si sľúbili, že sa v Európe už nikdy nebude opakovať. No dnes to vidíme opäť. Najprv jazykové testy. Potom strata práv. Nakoniec vysídlenie tých „nevhodných“. A Európa mlčí.
 
Témy
Najčítanejšie za týždeň
    Bezplatné novinky z Nitry raz týždenne:
    
        Máte tip na článok? Napíšte nám TU









