Čína očami Eduarda Chmelára: Je pre nás inšpiratívna vo svojej jasnej cieľavedomosti

Veľmi si vážim, že čínska strana takýmto spôsobom vyzdvihla môj „významný prínos k zlepšeniu slovensko-čínskych vzťahov“ a snažím sa využiť túto návštevu na maximum. Každý, kto sa vráti z Číny, ju ohúrene opisuje ako inú planétu. Musím sa priznať, že táto fascinácia zasiahla aj mňa, i keď sa snažím nepodľahnúť idealizácii tejto krajiny budúcnosti a usilujem sa vnímať aj odvrátenú stranu režimu, ktorou je všadeprítomná kontrola. Opisovať Čínu len ako nejaký totalitárny štát je však nesmierne hlúpe a krátkozraké a mali by sme sa týchto povýšeneckých predsudkov čo najskôr zbaviť. Inak si ani nevšimneme, že kým my sa utápame v žabomyších vojnách, Čína nás už dávno predbehla o celý vek a nedobehneme ju, aj keby nám bežala oproti.

Ak niekto vníma základ čínskeho zázraku vo vláde jednej strany, nemôže byť ďalej od pravdy. Samozrejme, že ide o odlišný systém od toho nášho, ale nemôžeme si predstavovať, že keby sme zrušili parlamentnú demokraciu, že by to pomohlo našej ekonomike. Podstata čínskeho úspechu spočíva v maximálnej efektívnosti systému, v zdieľaní spoločnej zodpovednosti a sledovaní jasne vytýčených cieľov. Je to o historickej cieľavedomej súdržnosti čínskej spoločnosti, nie o politickom režime. Každý vie, kde je jeho miesto, kam sa chcú dostať a čo za to môžu očakávať. Súčasťou tohto systému je aj plánovanie – nie však to skostnatené, ktoré sme poznali v minulom režime, ale ako spôsob dosahovania racionalizácie a efektivity stanovených úloh.

Číňania vás na každom rohu presviedčajú, že vo všetkom boli historicky prví (najmä v tom, o čom si namýšľame, že sme to vynašli my v Európe). Takto sa snažia pristupovať aj k budúcnosti. Vrážajú nesmierne veľa úsilia a financií do pokroku v oblasti originálnych inovácií a prelomových objavov v kľúčových technológiách. Nechcú byť na nikom závislí, chcú mať všetko špičkové, systematicky plánujú základný výskum, sledujú rozvoj high-tech firiem, podporujú talenty, zdokonaľujú vzdelávanie. Spotreba už nie je vnímaná ako hnací motor ekonomiky. Číňanom sa podarilo za 40 rokov to, na čo sme my potrebovali 250 rokov od čias priemyselnej revolúcie. Teraz sa sústreďujú na plnú zamestnanosť, starostlivosť o deti, vzdelanie a sociálne istoty, ktoré už nie sú len otázkami živobytia, ale najmä produktivity a dôvery.