1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Lucia Ď. Nicholsonová opäť perlila: Pohyb v lese mi pomáha zvládať grgajúceho Huliaka
Bývalá europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová zverejnila pri príležitosti svojich narodenín osobný a otvorený status, v ktorom opisuje vlastnú premenu počas perimenopauzy, návrat k pohybu a aj to, ako jej lesné prechádzky pomáhajú zvládať slovenskú politiku – vrátane „grgajúceho Huliaka“.
Nicholsonová v úvode priznáva, že text môže pôsobiť ako „egotrip“, no podľa vlastných slov si ho pri narodeninách môže dovoliť. Otvorene opisuje obdobie, keď sa počas mandátu v Európskom parlamente dostala do výrazného fyzického aj psychického poklesu. „Keď som mala asi 45, počas mandátu v EP, ma zlomilo. Nie doslovne, ale dosť na to, aby som sa pýtala: To mám žiť ešte 20 rokov? Mladosť v prdeli, dôchodok ďaleko a výhliadky negatívne ako v S&P ratingu Slovenska.“
Kombinácia pracovného preťaženia, byrokratického prostredia a hormonálnych zmien ju podľa vlastných slov odstavila od športu po 25 rokoch aktívneho života.
Absencia pohybu sa podľa nej prejavila veľmi rýchlo: „Telo strácalo tvar. Na chrbte mi narástol technologický hrb od čumenia do mobilu, triceps mi umožňoval mávať iba štýlom anglickej kráľovnej a na bruchu sa hromadila hmota neovládateľná vôľou.“
Silne opisuje aj rozpadajúcu sa vôľu, fyzické zranenia pri pokusoch o návrat k športu či vnímanie vlastného tela: „Keď som sa navliekla do slušivých obťahovákov, ktoré sa mi každým dňom zarývali hlbšie, chcelo sa mi plakať. Bolo to horšie ako pozerať na Barteka z Hlasu.“
Zlom podľa nej nastal, keď si vytvorila realistický tréningový plán a „zmanipulovala deti“, aby si pod stromček želali psa: „V Bruseli je počasie tak pod psa, že musíte mať psa, aby vás prinútil ísť von.“ Odvtedy každý deň nachodí v priemere 16 kilometrov a štyrikrát do týždňa cvičí silovo. Zmena však podľa nej neprišla naraz: „Zázrak neprišiel hneď. Ale po roku môžem povedať, že som sa ešte nikdy necítila lepšie vo vlastnom tele.“
Nicholsonová priznáva, že pohyb jej nepomáha len fyzicky, ale aj psychicky – najmä pri sledovaní domácej politickej scény. „Pohyb v lese mi pomáha zvládať aj pohľady na Glucka, na vulgárneho Erika, ba aj na grgajúceho Huliaka, pod ktorým sa trasú stoličky.“
Status zakončila povzbudzujúcim odkazom všetkým, ktorí prechádzajú podobným obdobím: „Courage, perimenopauzálni sapiensi: Keď sa zdá všetko nahovno, skúste pridať!“
K téme
Témy
Najčítanejšie za týždeň
Neprehliadnite
Bezplatné novinky z Nitry raz týždenne:
Máte tip na článok? Napíšte nám TU
