14
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Archeológovia z Trnavskej univerzity objavili prvý rímsky akvadukt na Slovensku. Zapíšu ho do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO
Výsledky záchranného archeologického výskumu, ktorý sa realizuje počas rekonštrukcie Národnej kultúrnej pamiatky Kaštieľ v Rusovciach, priniesli prekvapivé poznatky o rímskych a novovekých stavebných aktivitách v okolí neogotickej stavby nachádzajúcej sa v bratislavskej mestskej časti Rusovce. Archeologický výskum realizuje Katedra klasickej archeológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity pod vedením docenta Erika Hrnčiarika.
Prekvapila ich stredoveká tehliarska pec, ale najmä rímsky vodovod. Je zázrak, že sa vôbec našiel.
„Za najprekvapivejší objav možno pokladať nález antického vodovodu, ktorý svojim stavom dochovania nemá dosiaľ na území Slovenska paralelu. Ide v podstate o prvý preskúmaný rímsky akvadukt na Slovensku. Je to umelý vodný kanál, vybudovaný na to, aby dodával vodu z jedného miesta na druhé. Podobné stavby sme doposiaľ poznali len z územia Rímskej ríše. Do dnešného dňa sa ho podarilo preskúmať na dĺžke až 38 m,“ vysvetľuje archeológ a dekan filozofickej fakulty Erik Hrnčiarik.
Nachádzal sa približne 80 cm pod dnešným povrchom. Je vymurovaný z kameňa, no jeho dno tvoria rímske tehly nazývané tegulae. Jednotlivé teguly sú kladené pozdĺžne v rade za sebou tak, aby vytvárali pozvoľný spád smerom k dnešnému kaštieľu. Vodovod je vysoký 91 cm a voda v ňom prúdila v 32 centimetrov širokom kanále, čo je približne jedna rímska stopa. Archeológov zaujala nielen jeho zachovanosť ale aj množstvo materiálu, ktorý bol použitý na jeho stavbu.
51 ton kameňa
„Vypočítali sme, že Rimania použili až 51 ton kameňa a viac ako 80 tegúl. Na niektorých z nich sa zachovalo aj meno ich výrobcu, ba dokonca niektoré mali otlačené stopy psa, ktorý po nich prebehol, pokiaľ sa sušili na slnku,“ dopĺňa Tomáš Kolon, zástupca vedúceho výskumu.
„Pre dobu jeho vzniku je dôležitý nález kolkovanej tehly so značkou „C VAL CONST KAR“. Aktívna činnosť tejto súkromnej tehliarskej dielne Gaia Valeria Constansa z Carnunta sa zvyčajne kladie do 2. stor. po Kristovi. Predpokladáme, že sa akvadukt používal až do konca 2. storočia, kedy ho zasypali a tým zakonzervovali na dve tisícročia,“ informuje E. Hrnčiarik.
Podobný vodovod sa podarilo preskúmať v neďalekej Vindobone (dnešná Viedeň), alebo Mautern (lat. Favianis). Svojím rozsahom je však rusovecký najdlhší. Doposiaľ nevyriešenou otázkou zostáva lokalizácia a funkcia stavby pre ktorú bol určený. Jeho preskúmaný priebeh naznačuje, že smeruje k neznámej stavbe, umiestnenej niekde pod dnešným južným krídlom kaštieľa. Táto stavba asi slúžila pre rímskych vojakov ako kúpele (niečo podobné ako dnešné SPA). Žiaľ, keďže sa z nej nič nezachovalo (bola úplne zničená pri stavbe kaštieľa), musí táto interpretácia ostať len v hypotetickej rovine.
Rímsky akvadukt sa našiel v ochrannej pamiatkovej zóne a v blízkosti stavieb zapísaných v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Z tohto dôvodu sa rozhodol investor stavby Úrad vlády SR po diskusii s Pamiatkovým úradom SR ponechať vodovod na pôvodnom mieste. V nadväznosti nato došlo posunutiu technicko-obslužného objektu smerom na sever, vďaka čomu má Slovensko o jednu UNESCO pamiatku naviac.
Odkryli sídlisko z doby rímskej
Počas záchranného výskumu sa ešte podarilo preskúmať niekoľko sídliskových objektov zo staršej doby železnej a stredoveku. Najväčšie množstvo nálezov však pochádza z doby rímskej. Ide v prevažnej miere o rímsku keramiku, ktorej dominuje najmä takzvaná Terra sigillata, rímska luxusná keramika, ktorú do Rusoviec dovážali až z územia dnešného Francúzska a Nemecka.
Medzi vzácne nálezy patrí tabuľové sklo používané na výplň okien, zvyšky obloženia reflexného luku, strieborný náramok, či antická peňaženka.
Neskorostredoveká tehliarska pec a novoveká ľadovňa
Archeológom z Trnavskej univerzity sa podarilo identifikovať na Slovensku ojedinelý nález stredovekej pece na výrobu tehál, ktorá bola neskôr používaná na pálenie vápna
„Predpokladáme že v nej vyrábali vápno z mramorových sôch, reliéfov, či iných artefaktov ktoré Rusovčania nachádzali v neďalekom zaniknutom rímskom tábore,“ dodáva T. Kolon. Zaujímavá bola aj niekoľko metrov široká podzemná kruhová stavba, ktorá slúžila ako tzv. ľadovňa. Do takýchto stavieb si ľudia v zime ukladali ľad, ktorý v letných mesiacoch slúžil na konzervovanie jedla, ale najmä na chladenie nápojov. „Ľadovňa je už z novoveku a pravdepodobne slúžila Zičiovcom, ktorým patril kaštieľ,“ uzatvára E. Hrnčiarik.
V súčasnosti archeologický výskum pokračuje skúmaním okolia tzv. čeľadníka, ktorý sa nachádza v rozľahlom Rusoveckom parku. Po jeho skončení sa archeológovia opäť presunú ku kaštieľu, kde budú pokračovať v záchrannom výskume na jar.
O rekonštrukcii kaštieľa v Rusovciach sme informovali tu: https://iden.sk/urad-vlady-informuje-prace-na-obnove-kastiela-v-rusovciach-pokracuju/
Zdroj text/foto: Katedra klasickej archeológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity https://www.truni.sk/news/archeologovia-objavili-prvy-rimsky-akvadukt-na-slovensku
K téme
Najčítanejšie za týždeň
Neprehliadnite
Bezplatné novinky z Nitry raz týždenne:
Máte tip na článok? Napíšte nám TU
