Boris Susko: V právnom štáte nie je nikto nad zákonom – ani sudca Najvyššieho súdu
Minister spravodlivosti SR Boris Susko reaguje na vyjadrenie sudcu Juraja Klimenta:
Vyjadrenie sudcu Juraja Klimenta po zatiaľ neprávoplatnom rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR v jeho disciplinárnej veci možno označiť za príklad neprimeraného zneužitia priestoru na verejnú obhajobu na účely vlastnej politizácie a diskreditácie legitímnych inštitúcií právneho štátu.
Sudca Kliment sa vo svojom zverejnenom stanovisku pokúša vykresliť sám seba ako obeť systematického politického útoku, pričom nebezpečne prekračuje hranicu medzi legitímnou obhajobou a podkopávaním dôvery v základné demokratické inštitúcie.
V jeho tvrdeniach sa opakovane objavuje snaha spochybniť zákonnosť konania ministra spravodlivosti, disciplinárneho senátu i Súdnej rady SR, čím vytvára dojem, že súdna moc je prenasledovaná, keď je konfrontovaná so zodpovednosťou.
Sudca Kliment na jednej strane kritizuje politikov, že sa vyjadrujú k osobám sudcov, ale na druhej strane sám neprípustne a hlavne politicky komentuje zákonnú návrhovú disciplinárnu právomoc ministra spravodlivosti. Nie vecne, argumentačne, ale čisto politicky, čím sa sám ako sudca zapája do politického súboja, a tým ohrozuje tak svoju nezávislosť, ako aj nezávislosť súdneho stavu ako takého.
Považujem za potrebné zdôrazniť, že k podaniu disciplinárneho návrhu proti sudcovi Klimentovi som pristúpil na podklade nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 74/2023-67 zo dňa 07.03.2024, ktorý konštatoval porušenie základných práv sťažovateľa úmyselným konaním disciplinárne obvineného, a tento fakt nie je možné ignorovať.
Namiesto toho, aby ako sudca rešpektoval zákonný rámec disciplinárneho konania, moje rozhodnutie iniciovať disciplinárne konanie, ako aj stanovisko Súdnej rady SR, útočí na motiváciu kompetentných orgánov a podsúva verejnosti naratív o „politickej objednávke“, ktorý nie je podložený konkrétnymi dôkazmi, ale iba vlastným presvedčením. Takýto postoj sudcu nie je výrazom obrany nezávislosti súdnictva, ale jeho devalvácie – akoby sudcovia mali stáť mimo akejkoľvek spätnej väzby či kontroly.
Je prirodzené a žiaduce, aby sudcovská moc bola nezávislá. Ale nezávislosť bez zodpovednosti sa mení na svojvôľu. A práve princíp disciplinárnej zodpovednosti – aj pre sudcov najvyšších inštancií – je podmienkou dôvery verejnosti v spravodlivosť. Nie je prijateľné, aby sudca verejne spochybňoval ústavný orgán (Súdnu radu SR) len preto, že nevydal stanovisko či rozhodnutie v jeho prospech.
Sudca Kliment má právo podať ústavnú sťažnosť či sa obrátiť na medzinárodné súdy – to je jeho ústavné právo. Avšak forma a tón, akým komunikuje svoje stanovisko, zodpovedá skôr politickému aktivistovi než nestrannému sudcovi. A práve takýto prejav môže paradoxne prispieť k podkopávaniu dôvery v súdnictvo viac než samotný disciplinárny návrh.
V právnom štáte nie je nikto nad zákonom – ani sudca Najvyššieho súdu.
Zdroj: fb Boris Susko
K téme
Najčítanejšie za týždeň
Neprehliadnite
Bezplatné novinky z Nitry raz týždenne:
Máte tip na článok? Napíšte nám TU
