1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Chmelár o progresívcoch: V skutočnosti nevedia, čo si so Slovenskom počať
Politológ Eduard Chmelár reaguje na poslednú tlačovú konferenciu hnutia Progresívne Slovensko: Progresívci v skutočnosti nevedia, čo si so Slovenskom počať
Za normálnych okolností by to nestálo za komentár, ale naozaj som sa pobavil nad zverejneným „plánom“ Progresívneho Slovenska, „ako vrátiť Slovensko za európsky stôl“. Je vskutku komické, ako sa PS na každom kroku chvasce, akých majú oni odborníkov, dlhoročných diplomatov (Korčoka, Valáška, Bátora) a napokon vyprodukujú takýto paškvil.
V prvom rade pripomeňme, že Slovensko za európsky stôl netreba vracať. Toto môže zožrať Korčokovi naozaj iba jeho jednoduchšie publikum, ktoré doteraz nepostrehlo, že Slovensko sa pravidelne zúčastňuje na zasadnutiach Európskej rady, ministerských rád, ale aj na schôdzkach nižšej úrovne. To, na čom sa odmieta zúčastňovať, sú rôzne bojové porady ad hoc „koalícií ochotných“, pretože jednak nesúhlasí s ich plánmi a jednak takéto formáty narúšajú základné princípy Európskej únie vyjadrené v jej kľúčových právne záväzných dokumentoch. V našom vlastnom štátnom záujme je trvať na tom, aby sa na európskej úrovni konali plnoformátové stretnutia za účasti všetkých členov EÚ, nie podporovať takúto partizánčinu Paríža alebo Londýna, ktorý je už navyše mimo týchto štruktúr.
Takže Slovensko je veľmi európske, na rozdiel od Korčoka a spol, ktorý sa celý svoj profesionálny život pridával k hanebným „koalíciám ochotných“ (začnime jeho špinavou úlohou pri schvaľovaní účasti slovenských vojakov na invázii do Iraku bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN), ktorý posunul orientáciu Slovenska v novej Bezpečnostnej stratégii SR z proeurópskej na proamerickú a ktorý neustále spochybňoval fundamentálny princíp fungovania EÚ tým, že uprednostňoval vazalské bilaterálne vzťahy raz s USA, raz s Nemeckom, raz s Ukrajinou, podľa toho, z čoho mal osobné výhody. Takže toto naozaj nemôžem brať vážne. Ale poďme k stručnému 5-bodovému „plánu“, ktorým Progresívne Slovensko konečne predstavilo, čo by robilo na rozdiel od tejto vlády inak.
Ako bod číslo 1 navrhuje PS urobiť cielenú diplomatickú iniciatívu, ktorá by napojila „Slovensko na Poľsko a celú severnú dimenziu, ktorá je kľúčová pre bezpečnosť Slovenska“. Väčšiu hlúposť som nepočul.
Poľsko má geopolitický vektor napojený na Pobaltie, preto nedávne výčitky Ivana Korčoka, prečo sa Slovensko spolu s Poľskom nezúčastňuje na summitoch severských štátov, sú úplne mimo misu. Prirodzený a historický geopolitický vektor Slovenskej republiky je stredná Európa, s čím sa spája skôr orientácia na krajiny bývalej habsburskej monarchie, čo je oblasť, ktorá má obrovský potenciál nielen politického, ale aj ekonomického a kultúrneho rozvoja. A ak to nepochopí ani takto, nech si Ivan prečíta knihu Milana Hodžu Federácia v strednej Európe, ktorá mu vysvetlí, prečo nie závislosť od Poľska.
Ako bod 2 PS navrhuje, aby sme rokovali s partnermi vo Veľkej Británii, Francúzsku a Nemecku, ktorí vraj rokujú „o novej podobe bezpečnostnej architektúry v Európe“. S partnermi v Londýne, Paríži a Berlíne rozhodne rokovať treba (zanedbávanie tohto vektora som kritizoval aj ja), ale predstava, že za tým stolom sa rozpráva o budovaní novej európskej bezpečnostnej architektúry, je hlúposť, ktorá je nanajvýš mokrým snom Ivana Korčoka. Na tých stretnutiach sa hovorí iba o tom, ako dostať vojakov západných štátov na Ukrajinu, na čom sa my, celkom správne, podieľať nechceme. Na nejaké vízie o novom usporiadaní Európy nikto z nich nemá intelektuálnu kapacitu.
Ako bod 3 PS ponúka zvolanie Bukurešťskej deviatky s generálnym tajomníkom NATO a predstaviteľmi USA, kde by sme mali žiadať, aby aliancia venovala zvýšenú pozornosť východnému krídlu NATO. Tu som sa schuti zasmial. Jednak preto, že progresívci si zvolanie summitu B9 v období, keď nie sme ani jeho predsedajúcou krajinou, zjavne predstavujú ako Hurvínek válku.
Ale čo je ešte pozoruhodnejšie, tí istí hejteri, ktorí sa ešte nedávno vysmievali z ambície hostiť na Slovensku mierové rozhovory, si odrazu myslia, že sem príde prezident USA iba preto, aby vypočul kvílenie východoeurópskych satelitov, ktorí žobrú o pozornosť. Akoby nevedeli, že táto otázka je úplne mimo optiky Donalda Trumpa.
A v neposlednom rade tento výstrel do tmy neberie do úvahy, že Bukurešťská deviatka je už nejaký čas paralyzovaná – minimálne od doby, keď nejaký inciatívny blbec na summite B9 v júni minulého roka navrhol vylúčiť Maďarsko. Mimochodom, Bukurešťská deviatka nikdy významnou iniciatívou nebola. Hoci sa jej stretnutiam hovorilo „summity“, viaceré štáty na tieto schôdzky vysielali iba svojich veľvyslancov alebo ministrov. Nikdy sa tam totiž na ničom významnom nedohodli. Je to len jeden z mnohých formátov tohto druhu, ktorý z času na čas niekto navrhne (v tomto prípade Rumunsko a Poľsko), aby sa ako vazali zapáčili svojmu pánovi a poslúžili mu. Inak PS celú Bukureštskú deviatku, prirodzene, neúmerne preceňuje.
V bode 4 Progresívne Slovensko radí, aby slovenská vláda vycestovala konečne na Ukrajinu a rokovala v Kyjeve… Ja neviem, či si predstavitelia PS počas svojho rektálneho pobytu v trakte Volodymyra Zelenského povšimli, že vláda Roberta Fica ako jediná (sic!) pravidelne rokuje s ukrajinskou vládou, že premiér absolvoval v posledných týždňoch horúčkovitú kyvadlovú diplomaciu, ktorá priniesla významné výsledky pre našu energetickú bezpečnosť.
To nie je ako ich kolaborantské salutovanie, že stoja za Zelenským, robenie fotečiek, pridávanie ukrajinských vlajočiek do profiloviek, vykrikovanie banderovských hesiel či iné obscénnosti. Toto je praktická politika, ktorá prináša občanom Slovenskej republiky osoh a je úplne jedno, či sa uskutočňuje v Užhorode, Michalovciach alebo v Kyjeve.
No a konečne bod 5 – vraj aby sme aktualizovali Bezpečnostnú stratégiu SR, lebo táto je prekonaná. Skoro ma prekotilo. Ivan Korčok spochybňuje vlastný dokument, ktorý presadil v roku 2021. A v čom? Vraj by sme mali jasne pomenovať Rusko ako hrozbu pre našu bezpečnosť…
Čítal to ten chlap vôbec po sebe?? Veď to tam je, dokonca Rusko za nepriateľa ako prvý označil on sám už na jar 2020!! Čo ešte chce? Nejakú špeciálnu prílohu s voodoo bábikou, na ktorej sa budú môcť hysterickí odporcovia Ruska vyvŕšiť? Šovinistická nenávisť progresívcov k všetkému ruskému je chorobná.
Ak je teda toto alternatívou PS k zahraničnej politike Ficovej vlády, tak je to do popuku, je to len znôška neuveriteľne naivných nezmyslov. Tak ako aj celá Korčokova tendenčná nekonštruktívna kritika našej diplomacie. Kým Korčok chodí do Poľska iba ohovárať svoju vlasť (naozaj nepoznám opozíciu, ktorá sa tak hanebne správa k vlastnému štátu ako práve táto), šéf slovenskej diplomacie sa stretol vo Varšave so svojim kolegom Radkom Sikorskim, ktorý vyhlásil, že napriek tomu, že rozdielne vykladáme niektoré veci, si rozumieme.
Bohužiaľ, porozumeli si hlavne pri spolupráci v zbrojárskom priemysle a Blanár privítal iniciatívu predsedníčky Európskej komisie von der Leyenovej na masívne vyzbrojenie Európy, čo považujem až za ohavné. Ale Korčok mohol byť predsa spokojný. Napriek tomu ofrflal aj to, že je to vraj neskoro. Preto je úplne zbytočné zaoberať sa samoúčelnou demagogickou kritikou PS.
Na zahraničnej politike šéfa slovenskej diplomacie Juraja Blanára, samozrejme, je čo kritizovať, ale dávajme si pozor, či ide o vecnú kritiku alebo zlomyseľné osobné útoky, a najmä, odkiaľ tieto výhrady prichádzajú.
Nechcel som sa pôvodne vyjadriť k siahodlhému statusu bývalého veľvyslanca vo Veľkej Británii Róberta Ondrejcsáka, ktorý sa asi rozhodol, že zlomí môj rekord, lebo tento človek mi za samostatný status nestojí, ale tu sa to hodí. Je naozaj zábavné, že tento zakomplexovaný hochštapler, ktorý za svoju diplomatickú kariéru vďačí len svojim osobným politickým kontaktom, rozpráva, ako sa musel hanbiť za túto vládu. No hanbil sa za ňu tak, že jej slúžil ešte dlhšie ako ja, kým ho neodvolali, hoci mohol rezignovať sám už na jeseň 2023, keď sa mu tak veľmi protivilo zastupovať Fica.
Pozoruhodné je aj to, čomu sa v Londýne venoval: spolupracoval s Britmi v oblasti „dezinformácií a propagandy“ a nadchýnal sa, že je to vraj veľká vec, lebo „v tomto sú Briti asi najlepší v Európe“. Okrem toho sa chvastal cudzím perím, lebo sa pochválil, že založil Slovenský kultúrny inštitút, hoci väčšina prípravných prác sa urobila za predchádzajúcej misie. Najviac som sa čudoval, prečo ho neodvolali už dávno, lebo Ondrejcsák v rozpore s diplomatickými pravidlami pravidelne uverejňoval politické články na sociálnych sieťach. Ale veď poznáte to: Ficova vláda si už hriala na prsiach aj Korčoka, aj Káčera a keď pozerám, koho púšťa na niektoré veľvyslanecké posty, zasa robí tie isté personálne chyby.
Najnechutnejšia časť jeho spovede je tá, v ktorej špinavo klame, tára a ohovára Slovenskú republiku, ktorá je pre neho len handra, s ktorou sa vraj nikto nerozpráva. Len chrapúň šíri po aktívnej službe takéto lži, lebo vie a kalkuluje s tým, že nijaký aktívny diplomat s ním nepôjde do otvorenej polemiky, lebo nesmie.
Tak si to uveďme na pravú mieru: v skutočnosti s nami hovoria úplne všetci a odkedy máme „iné“ postoje, sme atraktívnejší a zaujímajú sa o nás na všetkých úrovniach, pozývajú nás aj do rôznych úzkych „podobne zmýšľajúcich skupín“, s našimi veľvyslancami, ale aj nižšími diplomatickými pracovníkmi sa delia o všetky informácie, vrátane tých citlivých. Ale o tomto sa verejne nerozpráva, s týmto sa profesionál nechváli a Ondrejcsák iba zneužíva situáciu. Hoci sa tvári ako intelektuál, nevyniká ani po tejto stránke, podobne ako Naď začínal ako zbrojársky lobista a chýbajú mu elementárne znalosti – to som o ňom nepovedal ja, ale vtedajší podpredseda SNS Anton Hrnko, ktorý má dlhoročné skúsenosti s rezortom obrany. Ja mám zasa praktické skúsenosti s jeho odbornými medzerami, za ktoré by vyhodili zo skúšky aj študenta medzinárodných vzťahov v druhom semestri.
Mám totiž dlhoročné zážitky s týmto militantným človekom, ktorý slúžil ako štátny tajomník Ministerstva obrany SR za SaS počas vlády Ivety Radičovej a neskôr ako štátny tajomník Ministerstva obrany SR za Most-Híd počas vlád Roberta Fica a Petra Pellegriniho (ako každý zbrojársky lobista, ktorý uprednostňuje biznis pred hodnotovými otázkami). Viackrát sme sa ocitli v názorovom spore, ktorý by bol normálny, keby som pána štátneho tajomníka neusvedčil z totálnej nekompetentnosti.
Napríklad v Správach a komentároch niekedy na jeseň 2011 Ondrejcsák ešte stále tvrdil, že vojenský útok na Irak, pri ktorom zahynuli státisíce ľudí, bol v súlade s medzinárodným právom. Spýtal som sa ho vtedy, či mi môže citovať článok Charty OSN, na základe ktorého mali Spojené štáty a ich ochotní spojenci mandát na prepadnutie Iraku. Neisto zamrmlal, že on myslel na NATO. Odvetil som mu, že výborne, Severoatlantická zmluva je oveľa stručnejší dokument, tam by si mohol spomenúť, ktorý jej článok oprávnil spojencov NATO na inváziu do Iraku. Na to vybuchol, že „so mnou sa nedá“ a odvtedy je voči mne veľmi zakomplexovane agresívny. Skutočne, so mnou sa naozaj „nedá“, ak sa nedržíte pravdy.
Korčok má s Ondrejcsákom spoločné nielen to, že obaja prezliekali politické kabáty, ako sa im to hodilo, bez akýchkoľvek hodnotových zásad. Pre obidvoch je Slovensko len nástroj, ktorý využívajú v prospech vlastnej kariéry, nástroj, ktorý má iba poslúžiť mocným, a preto ho ochotne zapredajú za misu šošovice. Preto si nevedia dať rady, čo s ním, keď im zadáte nejaké štátnické úlohy. To je totiž nad ich mentálne schopnosti a najmä mimo zadania ich chlebodarcov.
Zdroj: FB Eduard Chmelár
K téme
Najčítanejšie za týždeň
Neprehliadnite
Bezplatné novinky z Nitry raz týždenne:
Máte tip na článok? Napíšte nám TU
