1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Chmelár o správe prezidenta: Bol to jeden z najlepších prejavov, ale na zmenu to stačiť nebude
Politológ Eduard Chmelár zhodnotil správu o stave republiky, ktorú dnes v NR SR predniesol prezident Peter Pellegrini:
Význam správy o stave republiky by sa mal hodnotiť podľa toho, ako veľmi bude rezonovať v spoločnosti, ako dlho sa bude o nej hovoriť a ako hlboko ovplyvní smerovanie štátu.
Na tieto otázky ešte nepoznáme odpoveď, ale už teraz si dovolím konštatovať, že išlo o jeden z najlepších, ak nie vôbec najlepší prejav tohto druhu. Vidieť to aj na tom, že sa k nemu (presnejšie k jeho jednotlivým častiam) prihlásili takmer všetci. Extrémne reakcie – ako poznámka predsedu SaS Branislava Gröhlinga, že sme počuli „prezidenta opozície“ alebo naopak zástupcu Matovičovej Lode bláznov Gábora Grendela, že Pellegrini vo svojej správe zachraňoval upadajúci Hlas – sú paradoxne dôkazom, že prezidentovi muži skoncipovali tento prejav veľmi dobre.
Hlave štátu sa totiž podarilo to, v čom neuspel nijaký jeho predchodca: dosiahol určitý stupeň vyváženosti a nadhľadu. Michal Kováč sa tak rázne postavil na stranu opozície, až rozbil vládu. Rudolf Schuster bol taký hyperkritický, že naštval všetkých. A u ostatných prezidentov ste napriek pretvárke cítili, na ktorej strane stoja.
Preto je nesmierne hlúpe, ale pre zaslepenú politiku Progresívneho Slovenska typické, keď mu predstavitelia tejto koaličnej strany vykričali, že nepomenoval konkrétnych zodpovedných. Prezident jasne povedal, že nebude prstom ukazovať na vinníkov, ale bude sa snažiť zamerať na budúcnosť. A urobil dobre. Myslím, že kto chcel, jasne tam počuk kritiku Kotlára alebo Šimkovičovej, ale byť osobný znamená zvyšovať konfrontáciu, a tomu sa chcela hlava štátu vyhnúť.
Som už vážne znechutený z totálnej absencie sebareflexie na strane opozície. To chce naozaj extrémne nízku úroveň emočnej inteligencie, keď v prezidentovom prejave nezachytili nič z kritiky nenávistného štýlu a pracovnej metódy opozičných strán. Keď predseda PS Šimečka na prezidentovu kritiku niektorých krokov vlády zareagoval, že „len slová nestačia“, nech si spomenie na „svoju“ prezidentku Čaputovú.
Tá nielenže nikdy nenabrala odvahu kritizovať Progresívne Slovensko a nenápadne pretláčala jeho agendu. Ale čo je oveľa závažnejšie a odpornejšie – výrazne polarizovala spoločnosť a svojimi zaujatými postojmi a jednostrannými krokmi zvyšovala napätie v spoločnosti. Toto prezident Pellegrini nerobí, nejde do konfrontácie s opozíciou, neostrakizuje ju ako jeho predchodkyňa a nevyvoláva konflikty – kým opoziční politici na neho útočia často až vulgárnym spôsobom.
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že už by mal niekto zastaviť ten sústredený atak opozície a jej spriaznených médií, kedy sa vraj Smer ospravedlní za urážky Zuzane Čaputovej. Treba už konečne otvoriť otázku, kedy sa niekto z opozície ospravedlní za urážky Petrovi Pellegrinimu. Lebo v tomto prípade nejde len o jedovaté sliny nejakej anonymnej luzy na internete.
Pripomeňme, že sú to konkrétni politici, ktorí rozsievajú nenávisť: dehonestujúci výraz „podržtaška“ vymyslel vo volebnej kampani Ivan Korčok a nakrútil o tom aj video. O ďalších osobných útokoch typu „prázdny oblek“, ktorý používa exminister Káčer alebo „prezident mafie“ (obľúbený výraz parlamentného pacienta) ani nehovoriac.
Výrazný rozdiel je v tom, že Zuzana Čaputová a jej citlivo vnímajúce okolie považovala každú vecnú a racionálnu kritiku za „útok“, kým súčasná opozícia sa neštíti aj skutočne drsných atakov na osobu Petra Pellegriniho. Zabúdajú pritom na to, že tým dehonestujú samotný úrad hlavy štátu. Je preto paradoxné, že túto štábnu kultúru voči postu prezidenta Slovenskej republiky si najviac ctili Maďari za éry Bélu Bugára, ktorí boli k hlave štátu najslušnejší a najúctivejší, aj keď s ňou boli v politickom spore.
S prezidentovým prejavom som najviac súznel v častiach, na ktoré dlhodobo upozorňujem aj sám: že tento štát sa rúti do priepasti (na čo kvalifikovane poukazuje NKÚ); že vláda rieši zástupné problémy; že občania nemusia čakať, kým politici opustia politiku nenávisti a môžu ju odmietnuť sami; že politika na štyri svetové strany je správna, ale nemôžeme z nej vynechať západ; že štátu chýba dlhodobá vízia. Vyrušili ma tam len tri body.
Po prvé, Peter Pellegrini o vízii iba dlhodobo a dosť povrchne hovorí, tak ako všetci jeho predchodcovia (aj Zuzana Čaputová vstupovala do Grassalkovičovho paláca s posolstvom, že prišla v prvom rade ponúknuť víziu – dodnes sme sa nedozvedeli, akú).
Slovo „vízia“ už tak zdevalvovalo, že začínam byť na neho mierne alergický a v tejto súvislosti si vždy spomeniem na výrok niekdajšieho nemeckého kancelára Helmuta Schmidta, že kto má vízie, mal by navštíviť psychiatra.
Iste, Peter Pellegrini má svoje limity, nikdy z neho nebude ani líder, ani vizionár. Ale jeho schopnosť spájať je preukázateľná, preto by mal využiť túto svoju komparatívnu výhodu a dať dokopy tím ľudí, ktorí by sa pokúsili takýto dlhodobý plán pre Slovenskú republiku pripraviť. Lebo na to on nemá vyzývať iných, to je predovšetkým jeho, „prezidentská“ téma a úloha.
Druhý moment v jeho prejave ma vyslovene šokoval. Prezident sa nechal počuť, že konsolidačné opatrenia by nemali ísť len na úkor zamestnávateľov a že uprednostňujú zamestnancov. Ale to je predsa nezmysel, opak je pravdou, poukazujú na to početné analýzy, kritizujúce konsolidáciu „zľava“ a mňa prekvapuje, že sa takto vyjadruje politik považujúci sa za sociálneho demokrata.
Konsolidačné opatrenia preukázateľne najmenej bolia bohatých ľudí. Od prezidenta so sociálnym cítením by som skôr očakával, že navrhne progresívne zdaňovanie.
Tretia oblasť ma sklamala najviac. Prezident, ktorý za svoje zvolenie do značnej miery vďačí tomu, že sa na poslednú chvíľu odlíšil a dištancoval od militaristických postojov svojho protikandidáta, sa ani raz nezmienil o mieri a odmietnutí zvyšovania zbrojenia – o čom bude už na budúci mesiac spolurozhodovať na summite NATO v Haagu. Nejde mu ten mier od srdca.
Dokonca aj od pápeža Františka citoval jeho najbanálnejšie posolstvo (ktoré nie je ani jeho vlastné), a nie to originálne, ktoré nám odovzdal tu v Bratislave, keď si želal, aby sa Slovensko stalo posolstvom mieru v srdci Európy. Tu máte tú víziu štátu, pán prezident, priamo pod nosom, nemusíte ju hľadať, ponúkol vám ju samotný pápež, stačí ju už len rozpracovať do konkrétnych bodov.
Celkovo však bol tento prejav „dobrým pokusom“ (aby som zacitoval premiéra Fica) o vyvážený opis stavu republiky. Či to bude stačiť na to, aby sa niečo zmenilo, tým si už nie som istý. Zvlášť, keď ju každý pochopil po svojom, koalícia sa tvári, akoby niektoré kritické body na svoju adresu prepočula a opozícia sa zasa (použijúc slová podpredsedu NR SR Tibora Gašpara v dnešnom skutočne vyčerpávajúcom dueli s poslankyňou Zuzanou Mesterovou za PS) „škriepi ako o rajčiny na Miletičke“. Napriek tomu si myslím, že ak sme počúvali s porozumením, prezident dnes naznačil cestu.
Zdroj: fb Eduard Chmelár
K téme
Najčítanejšie za týždeň
Neprehliadnite
Bezplatné novinky z Nitry raz týždenne:
Máte tip na článok? Napíšte nám TU
