

Chmelár: Problémom našej diplomacie nikdy neboli politické nominácie, ale nedostatok vízie
Politológ Eduard Chmelár reaguje na najnovšie „problémy“ protivládneho Denníka N aj opozície. Nepozdávajú sa im nominácie na veľvyslancov:
Asi dorazila uhorková sezóna, lebo opozícia a červené denníčky v snahe zaujať vymýšľajú témy akoby kydali hnoj na brigáde. Denník N si spolu s „dlhoročnými diplomatmi“ Rastislavom Káčerom a Miroslavom Wlachovským posťažovali, že Ficova vláda posiela na veľvyslanectvá politických nominantov.
Tak po prvé, Jozef Migaš bol diplomatom dlhšie ako hentí dvaja dohromady, má oveľa bohatšie skúsenosti z diplomacie ako z politiky. Po druhé, to naozaj budú práve títo dvaja ministrovi Blanárovi niečo vyčítať? Aké diplomatické skúsenosti mala Magda Vášáryová? Alebo sociológ Martin Bútora, ktorý sa stal veľvyslancom v USA? A za čo dostal veľvyslanecký post vo Veľkej Británii Róbert Ondrejcsák? Za to, že sa vo verejnoprávnej televízii strápnil výrokom, že jeho vzorom je britský koloniálny dôstojník 19. storočia? Keby to povedal v nejakej západnej krajine, je doživotne diskvalifikovaný, ale u nás ho ešte povýšili.
Ukončime už tieto nudné prekáračky a povedzme si otvorene: to, že by mali na veľvyslanectvá vysielať len tzv. kariérnych diplomatov, je len ničím nepodložená dogma úzkej a ideologickej tzv. Kukanovej skupiny, ktorá sa spupne nazývala „zahraničnopolitická komunita“ a nikoho s iným názorom medzi seba nevpúšťala. Nikde a nikdy to tak nebolo.
Dlhoročný šéf diplomacie ČSSR Bohuslav Chňoupek bol novinár, Vladimír Clementis bol advokát a Edvard Beneš sociológ. Podobne je to v zahraničí. Henry Kissinger bol historik, Bronisław Geremek tiež a Péter Szijjártó je ekonóm. V Spojených štátoch dostávajú veľvyslanecké posty sponzori prezidenta. Preto sme mali na Slovensku veľvyslanca aj pumpára.
Slovenská zahraničná politika má svoje nedostatky, ale tie spočívajú predovšetkým v tom, že je málo tvorivá a mechanická, cítiť z nej stále sovietsku školu. Nič proti MGIMO, je to stále najlepšia diplomatická škola na svete, ale naučí vás skôr remeslo, nie zahraničnopoliticky uvažovať. Aj Korčokova letná škola diplomacie vychováva skôr diplomatických kariéristov ako kariérnych diplomatov a ja by som na taký kurz ideologickej indoktrinácie nechodil, aj keby mi za to platili.
Problémom preto nie sú politické nominácie, ale kvalita kádrov. Šikovný znalec medzinárodných vzťahov alebo ekonomickej diplomacie urobí pre záujmy štátu oveľa viac ako úradník, ktorý strávil dvadsať rokov na ministerstve zahraničných vecí, ovláda všetku rutinu, ale nedokáže samostatne uvažovať. Takže nech sa páni radšej nenaparujú.
Neurotický chemik Rastislav Káčer nám robil na veľvyslanectve v Budapešti skôr hanbu a má v tomto smere to najmenšie právo poúčať.
Zdroj: fb Eduard Chmelár
Najčítanejšie za týždeň
Máte tip na článok? Napíšte nám TU

