1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Chmelár: Vládna koalícia sa zmieta v komunikačných problémoch
Politológ Eduard Chmelár komentuje aktuálne dianie na slovenskej politickej scéne: Koalícia sa zmieta v obrovských komunikačných problémoch, ktoré by mala vo vlastnom záujme rýchlo urovnať
Predseda Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok dnes konečne urobil to, čo mal urobiť už dávno a dôraznejšie: ohradil sa voči útokom svojich koaličných partnerov. Hlas-SD je v posledných týždňoch naozaj pod obrovským tlakom a teraz dajme bokom otázku, či oprávnene.
Dusí ho opozícia, vyskakuje na neho Andrej Danko, kritizuje ho premiér, útočia na neho odídenci okolo Samuela Migaľa. To by ťažko ustál aj ten najskúsenejší politický matador. Zdá sa, že celá práca, keď sa mu v ostatnom čase podarilo zastaviť prepad preferencií, vyšla navnivoč. Dopad tejto krízy ukážu až najbližšie prieskumy, ale keď Erik Tomáš vykrikuje, že aký prepad, veď „rastú“, tak ho asi treba naučiť základy štatistiky a najmä vysvetliť mu, čo je to rozdiel na úrovni štatistickej chyby. Reálne sa Hlasu naozaj podarilo zastaviť prepad, ale nič viac.
Najmä dlhodobé útoky predsedu SNS Andreja Danka voči Hlasu-SD sú až patologické. Danko nechápe, že jemu to vôbec nepomáha, ale koalícii to škodí. Je to akoby sa hádal predseda Smeru-SD s predsedom SaS – možno z toho bude pekný súboj pre divákov, ale politicky to žiadnemu z nich nič neprinesie, lebo medzi oboma voličskými skupinami nie je fakticky žiadny prienik.
O tom, že politická optika Andreja Danka je pomýlená, svedčí aj fakt, že ešte i dnes vo vysielaní TA3 nazval Hlas-SD súperom. Túto chybu však robí veľa politologicky negramotných politikov. Už viackrát som vysvetľoval, že v koalícii máte konkurentov – súper, s ktorým bojujete o charakter štátu, je v opozícii. Ak si SNS myslí, že má súpera vo vládnej koalícii, potom by ju mala opustiť.
Národniari ustavične obviňujú hlasistov z príklonu k progresívcom, ale je to Andrej Danko, ktorý si vytvára vo vláde nepriateľa a kritizuje koalíciu často tvrdším spôsobom ako opozícia. Koketuje teda SNS s progresívcami, keď si osvojuje ich protivládnu rétoriku?
Všetky tieto útoky sú z hľadiska stability vlády nezmyselné až nebezpečné. Možno mali hlasisti kedysi k progresívcom bližšie ako ktokoľvek iný, ale ako dnes správne pripomenul Matúš Šutaj Eštok, vybrali si napokon túto vládnu koalíciu. A výrazným spôsobom prispeli k jej víťazstvu. Môžete mať voči nim výhrady, nemusíte s nimi v mnohom súhlasiť, ale jednu vec by ste si mali uvedomiť (a Andrej Danko opakovať dvakrát denne pri raňajkách a pred spaním): bez nich by táto vládna koalícia neexistovala. A že majú iné názory ako vy? Ale o tom je, preboha, politický systém, majú na to právo, vďaka tomu majú vlastných voličov. Nemôžete sa ich usilovať prerobiť na svoj vlastný obraz, nemôžete od nich chcieť, aby mali vo všetkom rovnaké postoje ako Fico, Danko alebo dokonca Taraba, lebo tým ničíte ich voličský potenciál – nie však v prospech ďalších vládnych strán, ale v neprospech vládnej koalície.
Neverím, že si toto všetko neuvedomuje taký skúsený politický matador, akým je Robert Fico. Ale ak to vie a napriek tomu na Hlas-SD útočí s intenzitou, ktorá sa čoraz viac ponáša na Andreja Danka, potom u neho túžba po pomste voči „zradcom“, ktorí kedysi opustili Smer-SD, musí byť väčšia ako zodpovednosť za udržanie vládnej koalície. Tým skôr, že prieskumy ukazujú, že odliv voličov od Hlasu nesmeruje ani k progresívcom, ani k vládnym stranám, ale stávajú sa z nich nevoliči, čím oslabujú celú koalíciu.
Isteže, premiér má pravdu, že kauzu záchrankový tender Hlas-SD komunikačne zbabral. Ale toto mohol povedať jeho predstaviteľom aj za zatvorenými dverami. Zvlášť, ak doteraz nebol ochotný podporiť tento rezort a absurdne sa vyhováral, že to nie je premiérska téma (hoci takú Martinu Šimkovičovú v jej kiksoch vždy podržal), no keď má verejne vynadať hlasistom, to už premiérskou témou odrazu je? Čo je toto za selektívny prístup?
Matúš Šutaj Eštok má pravdu v tom, keď pripomenul koaličným partnerom, že jedno z hlavných očakávaní voličov bolo, že predstavitelia tejto koalície sa nebudú hádať ako Matovič so Sulíkom. Robia to však v rovnakom meradle a voličov tým skôr zneisťujú.
Ak chcú vyvolať predčasné voľby, ak chcú vyhnať hlasistov z tohto tábora a presvedčiť ich, že v inej zostave by neboli toľko urážaní, robia to dobre. Ale ak si myslia, že toto ich posilní, tak sú blázni. Už viackrát som povedal, že základom stabilnej vlády musí byť silný tandem Smeru a Hlasu. Ak sa Smer snaží vypitvať Hlas a politiku vlády ťahajú v čoraz väčšej miere témy marginálnej SNS či dokonca krajnej pravice, je to pomýlené a nevychádza to ani matematicky, ani politicky.
Navyše ma vyrušujú príliš časté hlášky vládnych politikov, ktorí v diskusii so svojimi oponentmi naznačujú, že veď o pár rokov to tu prevezmú oni. A toto je čo za pribrzdená taktika? Toto má akože na voličov pôsobiť motivačne a mobilizujúco? Alebo je to signál, že koaličné strany rezignovali na vládnutie a pýtajú sa do opozície?
Celá vládna koalícia je zmietaná obrovskými komunikačnými problémami, ktoré by si mala vo vlastnom záujme čo najskôr vysvetliť. Nielen na štvrtkovej koaličnej rade, ale aj za účasti odborníkov z oblasti politickej komunikácie. Je predsa tragikomické a dlhodobo neudržateľné, aby si koaliční partneri odkazovali kľúčové posolstvá cez sociálne siete. Aby Andrej Danko posielal premiérovi alebo ministrovi vnútra na facebooku videopozdrav „ahoj, prihováram sa ti takto, lebo som ťa dlho nevidel“, akoby nemali telefónne čísla, mailové adresy a iné možnosti, ako sa skontaktovať. Veď je to trápne a na smiech.
Komunikačné nedostatky sa prejavujú v oveľa väčšom spektre tém, ako koalícia tuší. Výrazne jej škodí aj správanie tzv. mladých smeráckych pušiek alebo mladých smeráckych vlkov, o ktorých dodnes neviem, či to majú byť len akési úderky, ktoré robia špinavú robotu za seniorov alebo či sa takto predstavuje nastupujúca mladá generácia, ktorá by raz mala prevziať opraty v strane. V každom prípade je to celé zle a občas sa správajú ako odtrhnutí z reťaze. Ich reakcia na nedávne stretnutie s dvoma mizogýnmi, ktorá pobúrila aj prívržencov ich vlastnej strany, dokazuje, že mladým mužom (ktorí ešte nič poriadne nedokázali, ale myslia si, že všetko vedia a všetko videli) chýba elementárna sebareflexia.
Tu predsa nejde o ich právo stretávať sa, s kým chcú, ani o prezumpciu neviny. Tu ide primárne o to, že obaja sú vrcholovými politikmi najsilnejšej vládnej strany a svojim voličom vysielajú posolstvo, ktorému nikto nerozumie. Tí dvaja bratia nemusia byť uznaní za vinných zo znásilnenia, aby mi bolo odporné všetko, čo robia a čo o ženách hovoria. Možno to Erik Kaliňák a Richard Glück nechápu preto, lebo nemajú dcéry, ale azda by v tomto mohli byť ich vzormi Robert Kaliňák a Robert Fico, ktorí boli k ženám vždy mimoriadne galantní – a nie dve hovädá, ktoré musia urážať aj každého slušného muža.
Keď sa Erik Kaliňák so vzdorom nezrelého tínedžera stavia na špičky, že nijaký politik alebo novinár mu nebude diktovať, s kým sa má stretávať, znie to hrdo. Ale hentí dvaja nie sú nijakí rebeli, nie je to nijaký Julian Assange (na ktorého našili obvinenie zo znásilnenia z politických dôvodov), sú to len obyčajní dvaja grázli.
A preto sa pýtam, prečo. Čo týmto chceli povedať a aké posolstvo tým chcú mladým ľuďom vyslať. Zvlášť, keď sa obaja pasujú za sociálnych demokratov. Prečo si vybrali na komunikáciu s verejnosťou práve bohatých vagabundov s odsúdeniahodným správaním a prečo sa radšej nepostavili za tie skupiny obyvateľstva, ktoré potrebujú pomoc.
Napríklad ich mladý kolega, poradca premiéra Artur Bekmatov, sa stretáva s nevypočutými odborármi, trpezlivo až húževnato sa zastáva práv zamestnancov. Veľmi premyslene si tak buduje vlastný imidž a vlastné politické zameranie. Ale čo chcú svojím konaním odkázať voličom mladí smerácki vlci? Politika predsa nie je a nesmie byť len zábavkou pre unudené privilegované deti. Mnohí z nich sú nesporné politické talenty, ale ešte stále sa nenašli a zdá sa, že sú príliš nezrelí na to, aby to dokázali bez skúseného vedenia a boli iba nadivoko vypustení ako pittbuly do davu.
Koalícia sa čoskoro ocitne v polovici vládnutia. Ak za jej správaním nie je nejaký skrytý zámer, ktorý mi ušiel, je ešte priskoro na to, aby sa vládne strany začali napádať ako počas predvolebnej kortešačky. Zvlášť, ak má koalícia pred sebou také náročné úlohy ako ďalší balík konsolidačných opatrení, varujem, že to nezvládne bez toho, aby zásadným spôsobom zmenila svoju komunikáciu, a to tak vnútornú, ako aj vonkajšiu.
Zdroj: fb Eduard Chmelár
K téme
Najčítanejšie za týždeň
Neprehliadnite
Bezplatné novinky z Nitry raz týždenne:
Máte tip na článok? Napíšte nám TU
