V mnohých oblastiach môžete zažiť sci-fi realitu v priamom prenose. Videl som fabriky na autá, v ktorých riadia celú výrobu roboty ako z Terminátora: po prvýkrát v dejinách stroje nepomáhajú človeku, ale človek strojom. Na západe krajiny stavajú novú priehradu takmer výlučne roboty. Vyvoláva to vo mne maximálne zmiešané pocity: na jednej strane vás to fascinuje a vyrazí vám to dych, na druhej strane to všetko pôsobí ako dystopický zánik civilizácie, v ktorej už bude pre človeka čoraz podradnejšie miesto. Videl som mestá budúcnosti – Čunking, o ktorom som donedávna netušil, že existuje a ktoré sa za tridsať rokov rozvinulo na najľudnatejšiu metropolu sveta s 35 miliónmi obyvateľov a so 48 000 mrakodrapmi. Videl som diaľnice, o akých sa nám ani nesníva (ročne dokážu Číňania vybudovať 10 000 kilometrov dopravnej infraštruktúry, my len 14) a zajtra sa poveziem najdlhšou vysokorýchlostnou železnicou na svete.

Aj preto sú predstavy našich opozičných politikov a médií o nejakej zaostalej diktatúre úplne smiešne. V Číne prebiehajú pomerne rozsiahle a vášnivé diskusie o budúcnosti systému. V rámci nich môžete spochybňovať nejaké postupy a výsledky, nesmiete však kritizovať samotných predstaviteľov (to by ste si narobili problémy). V každom prípade to nie je nijaká stagnujúca veľmoc. Všetci vedia, čo chcú – na rozdiel od nás, ktorí sa nevieme dohodnúť ani na základných štátnych záujmoch.

S Číňanmi sa musíte naučiť komunikovať. Najmä prvý dojem vás môže priviesť do zúfalstva. Číňania totiž v oficiálnom styku uprednostňujú zdvorilosť pred úprimnosťou. Často to potom vyzerá ako rozhovor s nejakým bezduchým komunistickým aparátčikom. Tí starší si budete isto pamätať na tie bezduché ideologické kecy, keď ste sa spýtali, prečo nedostať pomaranče a dostali ste odpoveď, že „naša socialistická spoločnosť sa stará o všestranný rozvoj pracujúceho človeka“. Čiže na rokovaniach s predstaviteľmi medzinárodného oddelenia Ústredného výboru Komunistickej strany Číny (ktorí majú v mocenskej hierarchii významnejšie postavenia ako úradníci ministerstva) som sa cítil presne takto. Hoci som im dával veľmi konkrétne otázky týkajúce sa čínskej mierovej politiky, najmä Globálnej bezpečnostnej iniciatívy a Globálnej civilizačnej iniciatívy, iba sa mi zdvorilo poďakovali a nepovedali nič. Nanajvýš mi diplomaticky odpovedali (ako Li Junfu, zástupca generálnej riaditeľky Eurázijského odboru IDCPC): „Vaše poznatky o globálnych iniciatívach sú oveľa hlbšie ako moje.“