1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Čo si myslia o Trumpových ťahoch Daniš, Lovaš, Draxler?
Posledné kroky prezidenta USA nenechávajú chladných ani politológov a komentátorov na Slovensku.
Kým Dag Daniš vníma jeho kroky ako zrážku s realitou. S tou realitou, ktorú desiatky rokov prácne budovali Američania. Karol Lovaš sa pre Plusku vyjadril, že Donald Trump pochopil, že pokračujúca vojna na Ukrajine mu môže priniesť viac ako mier. Juraj Draxler berie jeho hru s clami ako zastierací manéver.
Americký prezident ohlasuje obrat – vraj pritvrdí vo vyzbrojovaní Ukrajiny. Miliardové účty pritom nemajú platiť Američania, ale Európa.
Zdroj: fb Dag Daniš / prevzaté z Marker.sk
Trump svoj ostrý tón a ultimátum pre Rusko vysvetľuje sklamaním z Putina.
Jeho slová sú ukážková polopravda. V skutočnosti sa Trump nezrazil s Putinom, ale s realitou. S tou realitou, ktorú desiatky rokov prácne budovali Američania. A z ktorej nie je možné len tak, za pár mesiacov, vyskočiť a vymazať ju.
Americká a všeobecne západná politika bola od 90. rokov nastavená tvrdo expanzívne a protirusky. Bezpečnostné dohody Západu s Ruskom (na ktoré naliehal Putin) boli tabu, preferovalo sa silové riešenie. Spomeňme napríklad zlomový rok 2014 a útok ukrajinskej armády – vyzbrojovanej krajinami NATO – na proruský Donbas…
Cieľom bolo zlomiť „ruský“ východ Ukrajiny a presadiť rozširovanie NATO o Ukrajinu (aj s Krymom) silou. Koncom roka 2021 Spojené štáty a Ukrajina podpísali dohodu o vojenskej spolupráci, v ktorej sa riešilo jedno aj druhé.
Táto bidenovská línia sa po februári 2022 ukázala ako výbušná a neschodná. Trump sa pokúsil bojový kurz – ako to sľúbil v kampani – otočiť. Chcel pristúpiť na vojenskú neutralitu Ukrajiny a dohody o prímerí. No šance na úspech boli minimálne. A nie všetko sa dá hodiť na obľúbenú frázu západných jastrabov „lebo Putin“.
Kľúčovým problémom v Trumpovej hre nebolo a nie je Rusko, ale Ukrajina. Konkrétne Zelenského vláda, ktorá roky počúvala silácke ubezpečenia Západu, že jej vojenské víťazstvo na Donbase a Kryme a následný vstup do NATO sú neodvratné.
Ukrajinci bojovali a zomierali pod heslom „Ukraine must win“. Keď im Trump po rokoch krvavých bojov vysvetlil, že prehrali a musia akceptovať aj stratu územia, aj budúcnosť mimo NATO, pre Zelenského to bolo – celkom zákonite – neprijateľné. Ukrajina bola ochotná pristúpiť len na prestávku v bojoch (ktoré prehráva). Na nič viac.
Pre Rusov zas bolo po rokoch bojov a strát neprijateľné, aby zložili zbrane, čakali na prezbrojenie Ukrajiny a nechali všetky spory otvorené. Keď si ukrajinskí, americkí a európski lídri na jar 2025 vynucovali „bezpodmienečné prímerie“, Putin im odkázal, že bez rokovaní a širších dohôd to nepôjde.
Odvtedy Trumpove mierové plány viaznu. Lebo na dohody s Ruskom nie je pripravená ani Amerika, ani Európa, ani Ukrajina.
Jednoducho: šance na mierové riešenia tu boli krátko pred februárom 2022, keď Rusko žiadalo dohody s NATO o neutralite Ukrajiny a o garanciách pre ruské menšiny na Donbase. Západ a Ukrajina povedali nie.
Druhá, aj keď menšia šanca na mierové riešenia tu bola v marci 2022, keď izraelský premiér Bennett sprostredkoval mierové rokovania Ukrajiny s Ruskom – s cieľom rýchlo ukončiť vojnu (rokovania podporovalo aj Turecko). Británia a následne aj Ukrajina povedali nie.
Konflikt nie je možné vyriešiť inak ako silou a víťazstvom Ukrajiny, poúčal nás britský premiér Johnson.
Odvtedy sa teda rieši výlučne silou. Výsledkom je sústavný postup Ruska, zmenšovanie Ukrajiny. A k tomu rýchle vyčerpávanie západných muničných a raketových zásob. Z čoho je mierne nervózny Izrael.
Ak Trump zrazu sľubuje „obrovské množstvo nových zbraní, rakiet a munície pre Ukrajinu“, tak sú to skôr veľmi otázne sľuby ako reálna hrozba, ktorá by mohla otočiť pomery síl. Trump priznal, že ide aj o tie zbrane, ktoré bude potrebné vyrobiť a následne predať Aliancii, ktorá by ich neskôr mohla poslať na Ukrajinu. A to v „obrovských množstvách“ nebude možné. Zrejme aj preto Trump ďalej tlačí na rýchle dohody o skončení konfliktu.
Šance na prímerie dnes nie sú celkom márne, no sú mimoriadne krehké a zúžené. Po Trumpovom obrate (zatiaľ prevažne slovnom) sa vraciame späť do roku 2024, keď si tí lepšie zorientovaní uvedomovali, že pôvodné plány s víťazstvom Ukrajiny padli, no nedokázali priznať farbu. A pritlačiť na zmenu kurzu. Teda na nové bezpečnostné dohody s Ruskom.
Na mierne zmätenom Trumpovi však treba oceniť, že to po zvolení aspoň skúsil. Odvolal zákaz rokovaní s Ruskom, trochu schladil Zelenského, pokúšal sa o mierové rokovania a prímerie. Lenže – prácna a trpezlivá diplomacia bola zjavne nad jeho možnosti.
Po pol roku musel Trump ustúpiť nielen tlaku Zelenského a európskych spojencov, ale aj tlaku americkej mocenskej mašinérie. Tá je, ako priznal Obama vo svojich spomienkach, tvrdo provojnová a odolná pred mierovými zámermi zvolených prezidentov.
Trump je len jedným z mnohých, ktorí takto narazili. Pred ním na vojnových jastrabov narážal Obama. Ako priznal, musel vynaložiť nadľudské úsilie, aby odvrátil väčšie vojenské nasadenie v Sýrii a na Blízkom východe. A pred Obamom to podobne zomlelo aj G. W. Busha.
Možno neuveríte, ale ešte aj G. W. Bush v kampani sľuboval, že Spojené štáty vycúvajú z nákladných svetových konfliktov. Po zvolení sa zmenil na ukážkového vojnového jastraba, ktorý sa v rámci vojny proti terorizmu vrhal do konfliktov v Afganistane, Iraku, Sýrii (pričom ani jeden Američania nevyhrali).
Dnes sa do ďalšieho zbrojenia rozbieha, hoci len veľmi neochotne, aj „sklamaný“ Trump. V istom zmysle je to zákonité. Kým sa nezmení expanzívna mentalita západných globalistov (postavená na viere, že ich poslaním je vládnuť svetu… alebo aspoň rozširovať sféry vplyvu), nezmení sa ani vojenská politika krajín, v ktorých majú vplyv.
S Trumpom sa oproti Obamovi alebo Bushovi mení len jedna podstatná vec: miliardové účty za americké zbrane už nemajú platiť vyčerpaní Američania, ale Európania. V piatok Trump oznámil, že raketové zbrane pre Ukrajinu zaplatia partneri z NATO. Cez víkend pre zmenu povedal, že strely do Patriotov pre Ukrajinu preplatí EÚ.
A európski lídri na to reagujú tak, ako majú pri plnení bojových úloh z Washingtonu a Londýna vo zvyku: úslužne.
Keď je vojna na Ukrajine výhodnejšia ako mier. Aj pre Donalda Trumpa
Zdroj: fb Karol Lovaš / prevzaté z plus7.dni
Donald Trump pochopil, že pokračujúca vojna na Ukrajine mu môže priniesť viac ako mier. Dohodu o nerastnom bohatstve má už podpísanú. Teraz môže zarábať na vojne. A zostať pritom „čistý“ aj pred Ruskom. Zbrane pre Ukrajinu bude najnovšie nakupovať a platiť NATO a štáty EÚ. Otázkou je ako dlho to Európa vydrží. Jej ekonomická kondícia nie je dobrá.
Americký prezident je obchodník. Z únie aj aliancie napokon dostane peniaze. „My, Spojené štáty, neuskutočníme žiadne platby, nekupujeme ich my, my ich vyrobíme a oni za ne zaplatia,“ vysvetlil pozíciu USA Donald Trump.
Ruský „strašiak“ zabezpečí, že členské štáty NATO nakoniec vďačne navýšia zbrojné výdavky na avizovaných 5%.
Ibaže by Trump príliš tlačil. V takom prípade sa môžu členské krajiny začať búriť. A slovinské referendum o vystúpení z NATO nemusí byť posledné.
Maďarsko avizuje, že Budapešť nepošle Kyjevu ani peniaze, ani zbrane. Minister zahraničných vecí Péter Szijjártó vyhlásil, že „peniaze maďarského ľudu, zbrane a vojaci na Ukrajinu nepôjdu“.
Nálady Európanov sú iné ako politických predstaviteľov únie.
Ani s pomocou Západu sa Ukrajina nedokáže ubrániť ruskej agresii (prichádza o ďalšie a ďalšie územia). Je naivné si myslieť, že pri navýšení zbraní dokáže Rusko poraziť. Viac ako zbrane totiž chýbajú Ukrajincom vojaci.
Nemecký minister obrany Boris Pistorius pre denník Financial Times priznal, že Nemecko nemôže poskytnúť ďalšie systémy Patriot, pretože ich má samo nedostatok. Z dvanástich batérií má aktuálne k dispozícii len šesť. Ukrajine poskytlo doteraz tri a „určite nemôže dať viac“, povedal doslova Pistorius.
Ukazuje sa, že s „pomocou“ Ruska získa Donald Trump viac akoby sám dokázal prostredníctvom colných vojen.
Európa na kolenách – ekonomicky a politicky oslabená vojenskými výdavkami – bude víťazstvom dvoch mocností. V minulosti si už svet rozdelili. Spojené štáty a Rusko robia zo starého kontinentu svetového outsidera. A dokážu to za použitia jednej jedinej zbrane. Strachu. Zatemňuje rozum.
USA a Rusko sú opäť strategickými partnermi. Porážka Európy je ich spoločný cieľ. Bez aktívnej pomoci samotnej „starej dámy“, by to mali páni Trump a Putin oveľa ťažšie.
Naozaj Trump pritvrdí politiku voči Rusku?
zdroj: fb J. Draxler
Dnes tvrdil, že Rusko musí uzavrieť na Ukrajine do 50 dní mier, inak zavedie voči nemu tvrdú colnú politiku. Buchne vysoké tarify na krajiny s Ruskom obchodujúce. Proste, clá sú jeho fetiš, o clách zjavne hovorí aj večer v posteli.
To o sekundárnych tarifoch už ale hovoril v minulosti niekoľkokrát. Navyše, nemá v tomto smere veľa možností. Jediné krajiny, kde by to Rusko reálne vedelo poškodiť, sú Čína a India.
Do výhodnej obchodnej dohody s Indiou, v základných rysoch už oznámenej, Trumpa tlačí polovica korporátnej Ameriky, lebo odtiaľ funguje veľka časť pre USA dôležitých služieb, a mnohé firmy si tam navyše vytvorili lacnú výrobnú alternatívu k Číne.
No a ísť tvrdo voči Číne nedáva už vôbec zmysel, po tom, ako musel stiahnuť chvosť a poslušne Číne v obchodnej politike ustúpiť.
Môže urobiť to, že tieto dve krajiny vynechá a selektívne udrie na menšie krajiny. Napríklad Pakistan – to by ho ale už úplne USA prenechali čínskemu vplyvu.
Alebo dokonca Slovensko – stále berieme od Ruska plyn, teraz už nie cez Ukrajinu. Takže by symbolicky mohol na Rusko akože udrieť cez Slovensko. Pri jeho „inteligencii“ to nemožno vylúčiť, ale dokonca aj on skôr pochopí, že by to nemalo zmysel. (Medzitým na výrobky z EÚ aj tak oznámil tak vysoké tarify, že sú pre export zo Slovenska zničujúce.)
Skôr ide o to, že musí niečím opäť zaujať svojich retardovaných fanúšikov, aby vyzeral, že neustále niečo rieši, tak proste zase niečo nakecal. O pár týždňov bude mať iný názor.
A obnovenie dodávok zbraní? Tiež nie prekvapivé, na priazni výrobcov zbraní mu mimoriadne záleží, to ukázal už viackrát (aj navýšením výdavkov na zbrane v budúcom rozpočte).
Navyše, a to je dosť silný faktor, jeho vlastníci, ktorí patria k vyvoleným, proste potrebujú, aby sa na Ukrajine stále niečo dialo.
Tak sa efektívne podarí zakryť to, čo robia oni ohľadom budovania životného priestoru v krajine, ktorú im podľa nich daroval boh. (Navyše, medzi Kremľom a Netanjahuom sú pomerne dobré osobné vzťahy, čiže cez túto linku sa dajú dohadovať rôzne zaujímavé handly.)
Takže – nie, s najväčšou pravdepodobnosťou nejde o žiadne prelomové vyhlásenie. Vojna na Ukrajine pokračuje a bude pokračovať, kým Rusi nedosiahnu dostatočných úspechov na to, aby to sami ukončili.
Krutá realita, ale je to tak.
K téme
Najčítanejšie za týždeň
Neprehliadnite
Bezplatné novinky z Nitry raz týždenne:
Máte tip na článok? Napíšte nám TU
