1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Marián Kéry: Rok po atentáte v Handlovej
Poslanec NR SR a predseda Zahraničného výboru NR SR Marián Kéry zhodnotil politickú aj spoločenskú situáciu na Slovensku: Rok po atentáte v Handlovej
Atentát na predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica. Táto správa sa pred rokom šírila Slovenskom rýchlosťou blesku. V prvých okamihoch, keď vôbec nebolo jasné, či predseda vlády tento útok pomätenca prežije, boli v šoku zrejme všetci lucidní ľudia na Slovensku. Vrátane opozičných politikov, či novinárov z liberálnych médií.
Tento zdanlivý, neskôr sa ukázalo, že nie úprimný pokoj, však netrval dlho. Už dva-tri týždne po atentáte, ktorý Robert Fico vďakabohu prežil, komunikoval napríklad líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka svoje cynické úvahy, ako „vládni politici zneužívajú atentát na premiéra Roberta Fica, aby dosiahli svoje politické ciele.“ A postupne sa do svojej agresívnej DNA opätovne dostávali aj ďalší opoziční politici a im spriaznení novinári.
Michal Šimečka zostal svojej povesti bezcitného nevychovanca verný aj po roku. Robertovi Ficovi napísal v súvislosti s výročím atentátu otvorený list, v ktorom okrem iného takto otvorene prejavuje svoje cynické druhé ja: „Za posledný rok ste však dosiahli nové dno. Vás už Slovensko vôbec nezaujíma. Vy kašlete na ľudí, ktorí tu žijú. Vy sa už iba ľutujete a rozprávate o svojich krivdách a traumách.“ Toto hovorí zakomplexovaný Šimečka o politikovi, na ktorého bol spáchaný atentát. A táto bezcitná kreatúra chce byť raz premiérom Slovenska.
Nie, atentát na Roberta Fica našu spoločnosť neprebudil. Ani nezmenil k lepšiemu. Práve vďaka agresivite z politických opozičných kruhov, v ktorých hrajú prvé husle najmä Igor Matovič, Jozef Pročko, Ľubomír Galko, Juraj Krúpa či Rastislav Káčer, sa priekopy nenávisti v našich luhoch a hájoch za posledných 12 mesiacov ešte viac prehĺbili. Nielen politici sa nevedia počúvať a namiesto toho sa zvyknú častovať nenávistnými slovami.
Pridávajú sa aj bývalí politici, ktorí niekedy boli aj hercami. Napríklad taký Milan Kňažko. Táto tvár novembra, kedysi bývalý minister zahraničných vecí, sa vyjadrí, že „atentát na Roberta Fica nemôže byť amnestiou na jeho skutky.” A zaznelo aj niečo také z jeho strany, že „krvavá košeľa je ako milión na stole“.
Toto má byť elita národa? Za takéto slová má Kňažkovi niekto tlieskať, možno okrem Vagoviča s Dírerom? Nebezpečné ale je, že aj bežní ľudia potom naskakujú na takúto agresivitu a nenávisť v komunikácii. Žiaľ, niet sa čomu čudovať. Ak sme my politici zrkadlom národa, potom sa naša agresivita zrkadlí aj v agresivite samotnej populácie.
Som presvedčený, že jedným z najviac zodpovedných politikov za šírenie nenávisti a eskaláciu verejnej debaty v spoločnosti je dlhodobo Igor Matovič. A to pre svoj štýl komunikácie, konfliktnú a často urážlivú rétoriku, nielen voči politickým súperom, novinárom, ale dokonca takým bol aj voči vlastným koaličným partnerom v rokoch 2020 – 2023 (o jeho chaotickom vládnutí ani nehovoriac).
Na sociálnych sieťach Matovič často používa nenávistný, emočný jazyk, ktorý polarizuje spoločnosť a vyvoláva konflikty namiesto ich riešenia. Jeho štýl a spôsob komunikácie často spochybňujú základné inštitúcie demokracie, vrátane súdov, prokuratúry či polície.
Za šírením nenávisti však počas roka od atentátu nezaostávali ani liberálni novinári. Ich protismeráckym ,,kapitánom” by za tie roky písania žlčovitých komentárov kľudne mohol byť Arpád Soltész. Ten tiež len pár týždňov po atentáte, asi na základe pocitov, ktoré sa mu prisnili, prišiel napríklad k záveru, že „skutočný stav premiéra je iný, ako informuje minister obrany Robert Kaliňák a riaditeľka banskobystrickej nemocnice, lebo žijeme v autoritárskom režime. A z nejakého dôvodu si politická moc potrebuje vymýšľať o zdraví premiéra.“
Áno, ešte bol premiér v nemocnici, a niektorí už šírili podobné nezmysly. Všetko v duchu, že „atentát sa nestal“… Akoby ale Soltész zareagoval na svedectvo lekárky, ktorá bola pri zranenom premiérovi a ktorej svedectvo vyšlo ako komentár v denníku Postoj?
Táto pani doktorka okrem iného napísala: „Bola som členkou tímu, ktorý sa o premiéra staral v stave, keď bol v priamom ohrození života. Naozaj sa to stalo. Nemôžem opísať nijaké podrobnosti, podať nijaké ďalšie vysvetlenie, som viazaná lekárskym tajomstvom. Takže vám ostáva iba jediné: musíte mi veriť. Prosím, odvážte sa na to.“ Tipujem, že ani tieto slová pani doktorky, ktorá bola pri vážne zranenom Robertovi Ficovi, by Soltészom nepohli. Arpád Soltész totiž pravdu nehľadá. On ju pozná a vlastní a navyše Roberta Fica nenávidí.
Na záver dve paralely. Atentát na Roberta Fica sa mi bude navždy spájať aj s atentátom na amerického prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho, 35. prezidenta Spojených štátov, v roku 1963, ktorý na následky atentátu aj zomrel. A tiež s atentátom na pápeža Jána Pavla II. na námestí Svätého Petra vo Vatikáne z 13. mája 1981, ktorého sa pokúsil zavraždiť Turek Ali Ağca. Tento atentát však mal šťastný koniec, Ján Pavol II. prežil. A neskôr sa so svojím atentátnikom stretol vo väzení, kde mu odpustil.
V tomto smere oceňujem postoj Roberta Fica, ktorý strelcovi Jurajovi Cintulovi, ktorý ho chcel pripraviť o život, odpustil rovnako, aj bez toho, že by sa s ním stretol.
Už dávno pred atentátom na Roberta Fica sa v slovenskej spoločnosti prehlbovala dlhodobá spoločenská kríza dôvery a empatie. Atentát na premiéra mohol byť príležitosťou na zmenu. Túto šancu sme však, žiaľ, premrhali.
Zdroj: fb Marián Kéry
K téme
Najčítanejšie za týždeň
Neprehliadnite
Bezplatné novinky z Nitry raz týždenne:
Máte tip na článok? Napíšte nám TU
