2
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Memorandum národa slovenského 1861: Zrod národnej identity a boja za rovnoprávnosť
Poznať vlastnú históriu znamená porozumieť koreňom našej identity a hodnotám, na ktorých stojí moderné Slovensko. Vo vtedajšom Turčianskom Svätom Martine sa 6. a 7. júna 1861 konalo Slovenské národné zhromaždenie, na ktorom sa zúčastnilo okolo 6000 zástupcov slovenského národného života.
Jeho poslaním bolo prijať memorandum, na základe ktorého by sa presadzovali slovenské národné požiadavky, predovšetkým v súvislosti s pripravovanou novou ústavou Uhorska.
Konečné znenie memoranda účastníci martinského stretnutia prijali 7. júna 1861. Tento dokument, spracovaný Štefanom Markom Daxnerom a prijatý na Slovenskom národnom zhromaždení, jasne artikuloval politické, kultúrne a jazykové požiadavky Slovákov v rámci vtedajšieho Uhorska.
Memorandum požadovalo uznanie Slovákov ako svojbytného politického národa, zriadenie slovenského územnosprávneho celku – tzv. Hornouhorského slovenského okolia, zavedenie slovenčiny ako úradného jazyka a podporu kultúrneho života prostredníctvom inštitúcií, ako bola napríklad Matica slovenská.
Nechýbali ani požiadavky na vzdelávacie inštitúcie v slovenčine, vydávanie hospodárskych časopisov či vznik spolkov, ktoré by posilňovali slovenskú spoločenskú a hospodársku autonómiu.
Záverečné heslo Memoranda – „jedna, slobodná, konštitucionálna vlasť a v nej sloboda, rovnosť a bratstvo národov“ – vyjadruje silné zakotvenie Slovákov v ideáloch občianskej rovnosti a solidarity so všetkými národmi Uhorského kráľovstva.
Na úrovni širšieho spoločenského a historického kontextu je možné povedať, že Memorandum slovenského národa je symbolom národného odporu proti útlaku a za uznanie vlastnej identity.
Tento dokument je tiež výzvou na jednotu a organizovanú obranu národných záujmov, čo je dôležitý prvok v procese formovania národnej identity. Význam Memoranda spočíva aj v tom, že položilo základy pre ďalší vývoj slovenského národného hnutia, ktoré sa v nasledujúcich desaťročiach rozvíjalo a posilňovalo.
Národná rada Slovenskej republiky si význam tohto dokumentu pripomenula v roku 1993, keď 7. jún vyhlásila za pamätný deň – Výročie Memoranda národa slovenského. Tento deň je pripomienkou vytrvalosti generácií Slovákov, ktorí sa zasadzovali o národnú rovnoprávnosť, kultúrnu identitu a miesto v spoločnej vlasti.
Odhodlanie vyjadrené v Memorande stálo pri zrode modernej slovenskej politickej a kultúrnej identity. Je považované za jeden z kľúčových dokumentov v histórii slovenského národného obrodenia, ktorý položil základy pre ďalšie kroky v boji za národnú samostatnosť a kultúrnu identitu.
Jeho posolstvo o slobode a rovnosti je živé dodnes – ako trvalá inšpirácia pre ďalší rozvoj Slovenska ako demokratického a sebavedomého národa.
Ukazuje nám, aké dôležité je bojovať za svoje práva, zachovávať jazyk a kultúru a budovať národnú identitu s hrdosťou a odhodlaním. Tento dokument nám pripomína, že národná sloboda a rovnosť nie sú samozrejmosťou, ale výsledkom úsilia a odvahy mnohých predkov.
Zdroj: Úrad vlády SR
K téme
Najčítanejšie za týždeň
Neprehliadnite
Bezplatné novinky z Nitry raz týždenne:
Máte tip na článok? Napíšte nám TU
