Michal Zoldy: Slovensko očami opozície
Komentátor Michal Zoldy o aktuálnej politicko-spoločenskej situácii na Slovensku:
Z hysterických prejavov na bratislavských protivládnych mítingoch a z výkrikov hecovaného davu, kráčajúceho večerným hlavným mestom, by nezasvätený cudzinec z opačného svetadielu mohol mať dojem, že sa pozerá na bizarný pohrebný sprievod zombíkov. Slovensko sa totiž podľa opozície rúti do záhuby, nachádza sa iba milimeter od totálneho rozkladu a stáva sa neobývateľným kusom spustnutej zeme, ktorá za čias Dzurindu, Radičovej a Ódora priam ukážkovo prosperovala. Večná škoda, že tu už nie je ani Čaputová.
Nič tu teraz nefunguje, všetko upadá a krachuje, a celý rozkradnutý štát sa proti vôli občanov ocitol na nechcenom odsune kamsi ďaleko na východ od rieky Volgy, kam ho za Putinom vlečie súčasná protieurópska vláda. Hlavným mestom sa tmolia ožobráčené zvyšky zbedačených obyvateľov, ktoré nestihli včas odísť na prosperujúci Západ za svojimi deťmi a vnukmi, ktorí tam ušli pred blížiacou sa katastrofou svojej domoviny. Mesto je temer vyľudnené, lebo tu niet perspektívy a kto mohol odísť ak chcel mať ešte nejakú budúcnosť pre seba a svoje potomstvo tak je už preč a zmizol v kolónach, utekajúcich smerom k Bruselu. Mestská hromadná doprava nejazdí lebo nemá koho voziť. Výškové obytné budovy sú ľudoprázdne lebo vládou totálne ožobráčení majitelia drahých bytov a zúfalí poslední nájomníci ich opustili, a iba sem tam sa v okne ešte svieti sviečkami v nevykúrených obývačkách a spálňach, v ktorých sa od zimy trasú hladní nešťastníci, ktorí nemajú čo jesť.
Na vidieku to nie je o nič lepšie. Aj tam sa napokon míňajú skromné zásoby trvanlivých potravín v komore a dojedajú sa posledné zvyšky zabudnutých zaváranín po starých rodičoch. Kedysi rušnými cestami a diaľnicami krajiny sa už s kvílením preháňa iba studený jesenný vietor lebo benzín a naftu z prekliatej ruskej ropy si nik nemôže dovoliť kúpiť pre astronomickú drahotu, zapríčinenú bezohľadným egoistickým premiérom utýranej krajiny. Obraz zúfalstva….
Ale nádej, priatelia, nádej predsa len nezomrela. Ešte žije a ešte nemusí byť všetko stratené, ak sa podarí zvrhnúť nenávidenú vládu a pomôcť spásonosnej opozícii na čele s progresívnym Šimečkom zachrániť utrápený potápajúci sa štát v poslednej chvíli. Áno, dá sa to, len sa spoločne nebáť vyhnať vládu preč, lebo inak tu naše a vaše deti a vnúčatá, o ktoré nám všetkým ide na prvom mieste, nebudú mať šancu na slušný život. Kto má nohy a vládze, treba von na námestia – žiadať vládu, aby pre vlastnú neschopnosť radšej sama okamžite odstúpila po dobrom ak nechce, aby bola ožobráčeným davom bedárov donútená zutekať po zlom. Tak, ako sa to pred jedenástimi rokmi podarilo našim statočným susedom na Ukrajine….. Blíži sa sedemnásty november, ukážme spoločne kto je tu pánom!
Takto to tu vidí opozícia, ktorá spolu s médiami kašle na výsledok demokratických volieb, hecuje v permanentnom hysterickom záchvate verejnosť a vsugerováva naivnému pro-atlantickému občanovi non stop, že sa tu všetko mení na dezolátnu pustatinu. Celému národu, či čo tu teraz z neho zostalo, hrozí, že všetci koľko nás tu je raz dva vyjdeme na psí tridsiatok ak sa s tým niečo ihneď neurobí.
Lebo dosť bolo Fica a málo bolo Matoviča, Hegera a Ódora… A ty, hlúpy volič koalície, ty sa tiež konečne spamätaj a poď s nami za spasiteľom Šimečkom, ak ti je život milý!
Zdroj: tg Michal Zoldy
Najčítanejšie za týždeň
Máte tip na článok? Napíšte nám TU











