1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Naším historickým prekliatím je nesvornosť
Politológ Eduard Chmelár ostro kritizuje protivládnych aktivistov, ktorí sa v otvorenom liste rozhodli ospravedlniť nemeckému kancelárovi za výroky premiéra R. Fica:
Piata kolóna na Slovensku si opäť ušila z hanby kabát a svojou servilnosťou voči najmocnejšej európskej veľmoci dosiahla nové dno.
Skupina notoricky známych aktivistov (Štefan Hríb, Michal Hvorecký, Fedor Gál, Michal Havran, Viera Dubačová, Peter Zajac, Zuzana Wienk, Samo Marec a podobní), hercov (Richard Stanke, Juraj Kemka, Milan Ondrík, Kamila Magálová, Táňa Pauhofová, Tomáš Maštalír, Jana Kovalčíková, Alexander Bárta a iní) a politikov (Jaro Naď, Branislav Gröhling, František Mikloško, Veronika Remišová, Jozef Viskupič, Richard Rybníček či Ivan Mikloš) napísala otvorený list nemeckému kancelárovi Friedrichovi Merzovi, v ktorom vyjadrujú plnú podporu jeho vyhláseniam a pokorne a ponížene sa mu ospravedlňujú za údajne nevhodné vyjadrenia slovenského premiéra ako prejav zachovania spojenectva.
V liste sa píše, že ich „zaskočili mimoriadne urážlivé reakcie“ predovšetkým zo strany predsedu vlády Roberta Fica a že to v nich vyvoláva „povinnosť ich verejného odmietnutia za všetkých slušných občanov našej krajiny“.
„Náš nesúhlas a zahanbenie sú silné,“ píšu signatári a tvrdia, že údajné urážky sú „hanobením štátu, ktorý bol a je naším smutočným priateľom“ a ktorý nám vraj vždy pomáhal „nezištne“ a „veľkoryso“. V závere kancelára prosia, aby prijal ich ospravedlnenie za „nehorázne slová“ premiéra Fica a že si uvedomujú dôležitosť pevných spojeneckých väzieb medzi Slovenskom a Nemeckom…
Viete, ja som už zažil od týchto ľudí všeličo. Sú to tie isté tváre, ktoré notoricky podpisovali stovky bezvýznamných petícií, z nejakého dôvodu sa vyvyšovali nad národ, že sú „významné osobnosti“ a hoci nereprezentovali takmer nikoho, tvárili sa, že zastupujú „občiansku spoločnosť“.
Pamätám sa, keď písali otvorený list Barackovi Obamovi, v ktorom nariekali, aby neopúšťal strednú Európu (vtedy sa im ešte smial aj Michal Havran, kým dostal autorskú stranu v Sme), keď písali otvorený list Zuzane Čaputovej, aby neodchádzala, pamätám si naozaj veľa trápnych situácií.
Aj táto krajina už zažila všeličo, keď kolaboranti Tisovho režimu oslavovali na Hviezdoslavovom námestí meniny Adolfa Hitlera, keď sa tam konala trizna za Stalina alebo keď na tom istom námestí tí istí ľudia, ktorí dnes podpisovali spomínaný otvorený list, nadšene tlieskali vojnovému zločincovi Georgovi Bushovi a označovali sa za „šampiónov demokracie“.
Ale skutočne ešte nikdy, nikdy v dejinách, a to ani za nacistickej nadvlády nie, ani za stalinistickej diktatúry nie, nezažilo Slovensko niečo tak potupujúce a zahanbujúce, aby sa časť spoločenskej elity tak hlboko klaňala spupnému hegemónovi, mocnému nemeckému kancelárovi a ponížene ho prosila o odpustenie za to, že si náš predseda vlády suverénneho štátu dovolil obhajovať naše fundamentálne národné záujmy. Lebo o nič iné tu nejde.
Pripomeňme si, čo vlastne Robert Fico povedal. Premiér sa dôrazne ohradil voči vyhláseniam nemeckého kancelára, že ak bude Slovensko robiť problémy a nepôjde v línii Bruselu, môžu nám odobrať eurofondy. Fico v odpovedi zdôraznil potrebu chrániť národnoštátne záujmy Slovenskej republiky a odmietol politiku jediného povinného názoru v EÚ.
„Slovensko nie je malý žiačik, ktorého treba poučovať,“ pripomenul premiér a pokračoval: „Ak nebudeme poslúchať, bude nasledovať trest? Toto nie je cesta k hľadaniu súdržnosti a k spolupráci. Verím, že si to vyjasníme, pretože takýto štýl komunikácie je kontraproduktívny.“
Povedzte mi, čo je na tomto vyjadrení urážlivé?? Mám pocit, že signatári listu (za ktorého autorstvom údajne stojí Štefan Hríb) ani nečítali, čo podpisujú.
Chcel by som sa spýtať tých z nich, ktorých si vážim – Petra Lipu, Emílie Vášáryovej či Martina Hubu – ako sa chcú pozrieť do tvárí obyvateľov tejto krajiny, ako chcú zdôvodniť, že obhajovali geopolitické záujmy Nemecka a poškodzovanie štátnych záujmov Slovenskej republiky. Lebo každý vlastenec sa musí pod to, čo povedal premiér, iba podpísať, a nie ospravedlňovať sa za neho.
Už v piatok som na tejto stránke vysvetľoval, že eurofondy nie sú žiadne milodary, ale kompenzácie za otvorenie sa slabých ekonomík silným ekonomikám, ktorým nedokážu konkurovať. Nemôžu byť používané ako nástroj vydierania v zahraničnej politike a kancelár Merz nemá nijaký právny nárok na trestanie našich politických postojov. Tým skôr, že premiér Fico dosiaľ právo veta nepoužil, iba sa ním vyhráža.
A vôbec, z akého titulu do týchto záležitostí hovoria herci, ktorí sa do týchto záležitostí rozumejú ako hus do piva? Nemôžete sa ohadzovať svojím „právom na občiansky postoj“, ak netušíte, aký je rozdiel medzi Radou Európy a Európskou radou a chcete kecať do výsostne odborných otázok. Preboha živého, veď tu ide o naše životné záujmy!
A vy považujete za urážku, že ich slovenský premiér presadzuje a že sa vzoprel geopolitickým cieľom veľkého Nemecka, ktoré nás chce zavliecť do vojny proti Rusku tak ako pred 84 rokmi?? Vzoprieť sa Hitlerovi bolo oveľa ťažšie, Tiso sa mu podvolil, aj keď sa mu do vojny proti Sovietskemu zväzu veľmi nechcelo.
Ale prečo by sa demokratické Slovensko muselo podriadiť vôli demokratického Nemecka? Prečo sa naše „osobnosti“ nedokážu postaviť za národ a vzoprieť sa diktátu kancelára Merza – a namiesto toho ho prosia o odpustenie za to, že nechceme vyhovieť jeho politike, ktorej sa nevzpiera len Slovensko a Maďarsko, ale tiež USA a už aj novozvolený poľský prezident?
Opakujem, táto servilnosť voči brachiálnej moci nemá v dejinách obdobu a vojde do dejín ako čierny deň hanby. Majú vari občania spisovať kontrapetíciu, aby vyjadrili jasný postoj, že týchto zopár nehanebných zbabelcov a kolaborantov nehovorí v mene Slovenskej republiky?
Je to podobná situácia ako prehnaná pozornosť, ktorú sme venovali návšteve europoslanca Tomáša Zdechovského. Exprezident Miloš Zeman sa o ňom v piatok v Bratislave vyjadril, že je to „blbeček“ a „jeden z najhlúpejších českých politikov“, bývalý predseda Poslaneckej snemovne ČR Radek Vondráček na margo jeho vyjadrení o Slovensku povedal, že „každá krajina má svojho Matoviča“.
Pozrite sa na jeho FB stránku, ako chrlí statusy o Slovensku, ako tá pozornosť robí tomuto psychopatovi dobre a nás tu trápia hejty malého človiečika, akoby jeho účelové útoky čosi vypovedali o nás.
Zobuďme sa! Naším historickým prekliatím je naša nesvornosť. Štúrovské povstanie z roku 1848 je jedným z najvýznamnejších okamihov našich moderných dejín, ale zabúdame pri tom, že väčšina Slovákov bojovala na strane kossuthovskej revolúcie.
Kým naši statoční národovci 30. októbra 1918 vyhlasovali Martinskou deklaráciou svoju túžbu spojiť sa s českým národom do spoločného štátu, väčšina obyvateľov Slovenska si želala zotrvať v Uhorsku. A aj najhrdinskejší skutok tohto národa, Slovenské národné povstanie, bol do istej miery občianskou vojnou medzi povstalcami a gardistami.
Preto nebolo náhodné, že na prvej slovenskej zástave, ktorá viala na Myjave po tom, čo Ľudovít Štúr vyhlásil 19. septembra 1848 nezávislosť Slovenska, bolo zlatými písmenami vyšité heslo BRATSTVO A SVORNOSŤ. Hodnoty, ktoré necharakterizovali naše vlastnosti, ale ideály, ktoré nám chýbajú, ku ktorým máme smerovať a o ktoré sa máme neustále usilovať.
Začať by sme mohli aspoň zmenou zákona NR SR z 19. januára 1993 o štandarde prezidenta Slovenskej republiky tým, že by sme do paragrafu 2 odsek 1 doplnili: „Súčasťou štandardy je heslo BRATSTVO A SVORNOSŤ s lipovou ratolesťou“. Často pripomínam masarykovské heslo, že štáty sa rodia a padajú s ideami, ktoré ich stvorili.
Vráťme sa k štúrovským koreňom našej identity a pretavme ich do prezidentskej štandardy. Už vyše 32 rokov je prázdna ako celá naša štátnosť. Prihlásme sa k týmto ideálom a rozvíjajme ich, aby viedli všetky naše kroky. Zaviažme k ich úcte a presadzovaniu aj hlavu štátu.
Preto prosím a žiadam poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby si osvojili tento návrh a schválili doplnenie štúrovského hesla BRATSTVO A SVORNOSŤ do štandardy prezidenta Slovenskej republiky. Je to také jednoduché. Nech máme tieto ideály stále pred očami, nech k ich napĺňaniu vedieme naše deti, nech sa nimi riadime vo verejnom živote.
Zdroj: fb Eduard Chmelár
K téme
Najčítanejšie za týždeň
Neprehliadnite
Bezplatné novinky z Nitry raz týždenne:
Máte tip na článok? Napíšte nám TU
