4
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Juraj Draxler: Normalizácia na spoločnosti zanechala hlboké jazvy
V noci z 20. na 21. augusta 1968 sa začala okupácia reformného Česko-Slovenska vojskami Varšavskej zmluvy. Tento dátum sa stal jedným z najvýznamnejších a najtraumatickejších dátumov našich dejín.
Bývalý minister školstva Juraj Draxler na sociálnej sieti pripomenul, že reformný režim mal veľmi ľudsky pochopiteľnú ambíciu: „Skĺbiť víziu spoločnosti bez niektorých extrémov kapitalizmu so slobodnejším prejavom v oblasti politiky, kultúry aj bežného života,“ uviedol na svojom facebooku Draxler.
Vízia slobody bola podľa Draxlera miestami naivná. „Uvoľňovanie sa veľmi ťažko manažovalo a bolo pomerne ľahké predpokladať, že sa v jeden moment nebude páčiť dominantnej moci v bloku: Moskve,“ napísal Draxler.
Kultúrne kvasenie a ľudské osudy
Práve toto obdobie prinieslo československú filmovú vlnu a na scénu vstúpili nové literárne osobnosti, medzi ktoré patril podľa Draxlera aj Milan Kundera. „Aj v slovenskej časti štátu slobodnejšie vyrastali umelci či novinári, a tento vývoj potom už nemohla zastaviť ani normalizácia,“ vyjadril sa.
Avšak veľmi kriticky pripomenul aj opačný rozmer výročia okupácie: „Úcta k neľahkým, často tragickým ľudským osudom. Mnohí neskôr v čistkách prišli o prácu, iní aj o slobodu a mnohí sa vysťahovali.“
Vyzdvihol však národ ako taký. „Boli aj príbehy hrdinstva či ľudskej spolupatričnosti, tvárou v tvár ako okupačným jednotkám, tak domácim pomáhačom.“
Ťažké bremeno normalizácie
Podľa Draxlera je historicky zaujímavý aj spôsob, akým sa reformné obdobie skončilo. „Našťastie pre krajinu pomerne ťažké bremeno prijali ľudia ako Husák, Štrougal, Colotka a mnohí ďalší,“ priblížil Draxler a dodal: „Pretože práve tieto dôležité osoby našej histórie nesúhlasili s udávaním zmien hrubou vojenskou silou.“
Aj napriek tomu však normalizácia zanechala na obyvateľoch Česko-slovenska hlboké jazvy. „Čestní, kritickí či tvoriví ľudia boli veľmi často utláčaní, ničení, ľudsky bohaté kolektívy rozpustené, k moci sa lokálne dostávalo veľa drobných úradníckych partajných prospechárov,“ pripomenul Draxler.
Odkaz pre dnešok
Draxler odkazuje, že časť spoločnosti sa naučila prežívať v šedi, so sklopenou hlavou a bez väčších nárokov. Aj preto podľa neho niektorí dnes reagujú na výročia cynicky: „O chvíľu sa ich veľa vyrojí pod týmto príspevkom, aby dnes, v liberálnej atmosfére, kde sa môže hocičo, „vyjadrili názor“ tým, že tu zanechajú nejaké zvratky na celom tomto výročí, ktoré ich charakteru a mentálnemu nastaveniu nevyhovuje,“ a apeluje na verejnosť: „My ostatní si to výročie v duchu aspoň krátko pripomeňme. Ja si možno pozriem niektorý zo skvelých filmov tej doby…“
Verí, že sa oslavy takýchto dôležitých výročí v budúcnosti zmenia: „Zatiaľ márne dúfam, že sa naše oficiálne inštitúcie v budúcnosti s týmto aj inými výročiami vyrovnajú dôstojnejšie. Riadnymi výstavami, konferenciami, aj pripomínajúcimi aktami.“
Rozhovor medzi bývalým ministrom školstva Jurajom Draxlerom a Mimi Šrámovou si môžete pozrieť tu:
Zdroj: fb / ministerstvo školstva
K téme
Najčítanejšie za týždeň
Neprehliadnite
Bezplatné novinky z Nitry raz týždenne:
Máte tip na článok? Napíšte nám TU
