

Progresívcom a protislovenským podivínom zavreli ústa hneď dva veľké európske štáty
EÚ a NATO sa čoraz častejšie ocitajú pod paľbou kritiky – aj o tom píše vo svojom najnovšom komentári generálny riaditeľ Sekcie obrannej politiky MO SR Robert Bestro:
Španielsko a Taliansko evidentne stratili trpezlivosť s krokmi bruselských úradníckych aparátov. Pod paľbou kritiky sa ocitli obidve ťažiskové medzinárodné organizácie naraz – EÚ aj NATO. Uznávaný odborník a taliansky minister obrany G. Crosetto veľmi správne hovorí o znižovaní významu EÚ na globálnej úrovni. Španielsky premiér Pedro Sánchez kritizuje obsesiu, ktorú majú úradníci NATO v obranných výdavkoch vyjadrených v percente HDP.
Mimo iného ide o ďalší faktický náklad progresívnym a pravicovým rozprávkárom. To bolo rečí, napríklad od poslanca Valášeka, o izolácii Slovenska. V ich svete je obyčajná diskusia medzi členskými štátmi prejavom podkopávania jednoty. Niet sa čo čudovať. Drvivá väčšina z tých, čo sa v protislovenskom tábore vyjadrujú k obrane, má skúsenosť s úradníckou prácou v Bruseli, kde sa naučili predovšetkým jednu základnú vec – poslúchať na slovo.
Skôr, ako zopár jednotlivcom vyskočí tepová frekvencia na 150 upozorňujem, že posilňovanie obrany európskych štátov naozaj potrebné je. To nepopieram. Ako to urobíme? Za koľko? To už je na našej šikovnosti. Projekty na posilnenie odolnosti, výstavba infraštruktúry dvojakého využitia, ale aj samotné nákupy vojenskej techniky sa v skutočnosti dajú robiť tak, aby to bolo akceptovateľné naraz pre širokú spoločnosť, ministerstvo obrany a dokonca aj NATO. A cestou k priaznivému vývoju nie je kaviarenská poslušnosť, ani rušenie práva veta v EÚ a podkopávanie suverenity Slovenska, ale tvrdá práca.
Voči Bruselu dnes nie je ani zďaleka kritické len Slovensko, alebo Maďarsko. Španielsko, Taliansko, Belgicko, či dokonca aj Portugalsko rovnako ako my vedú pravidelne kritické a zároveň konštruktívne diskusie o rôznych témach. A táto kritická a konštruktívna diskusia sa netýka len obranných výdavkov, ale aj Ukrajiny.
Ono to totižto za normálnych okolností mozog veľmi neberie, keď sa už dlhodobejšie pozeráte na organizáciu ako EÚ, ktorú prestali zaujímať členské štáty a obmedzila sa na vytváranie rebríčkov pomoci Ukrajine a na kritiku tých členských štátov, ktoré absolútne pochopiteľne a logicky požadujú priestor pre ochranu svojich národných záujmov na prvom mieste. A ja to podpisujem – členský štát musí byť prednejší ako Ukrajina a to, že takáto veta nie je po chuti Šimečkovi, Matovičovi, či Naďovi, je prejavom ich pohŕdaním štátnosťou, nie izolácie Slovenska.
Koniec koncov, jedinými izolovanými sú tu oni. Sú absolútne izolovaní od reality, ktorá sa momentálne vo svete deje a v ktorej je politika vlády SR absolútne logická a na mieste. To, že tu spolu so svojimi aktivistami z alternatívnych progresívnych médií oslavujú takého hejtera Slovenska, ako je Zdechovský, je len smutným prejavom ich zakliesnenosti vo svojej vlastnej pseudodôležitosti, ktorú si rovnako umelo vytvorili akurát tak sami medzi sebou.
Mnohým z tých, ktorí dnes Brusel kritizujú, vrátane mňa, záleží na budúcnosti medzinárodných organizácií, v ktorých sme ukotvení. Tá kritika nie je prejavom chtíču opustiť tieto organizácie. Pokiaľ sa však bruselskí úradníci a ich roztlieskavači v politických a mediálnych laviciach nepozrú ďalej od špičky svojho nosa, ich budúcnosť bude čím ďalej, tým problematickejšia a komplikovanejšia.
Koniec koncov, o tom, čo má EÚ a NATO robiť rozhodujeme my – členské štáty. Zrušenie práva veta by bolo cestou do pekla, pokračovanie posadnutosťou Ukrajinou na úkor členských štátov spôsobuje, že svetlo pekla už v tomto momente na EÚ pozerá spoza rohu.
Zdroj: fb Robert Bestro
Najčítanejšie za týždeň
Máte tip na článok? Napíšte nám TU

