2
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Progresívna francúzska vláda padla po vyslovení nedôvery
Francúzsko sa ocitlo v hlbokej politickej kríze po tom, ako premiér François Bayrou prehral hlasovanie o nedôvere v parlamente.
Ide už o štvrtého predsedu vlády, ktorý nedokázal udržať svoju pozíciu za posledné dva roky. Očakáva sa, že prezident Emmanuel Macron bude čeliť zložitému rozhodovaniu o ďalšom postupe, no jeho vlastná popularita prudko klesá.
Rozhodujúce hlasovanie sa odohralo v pondelok, keď poslanci Národného zhromaždenia odmietli Bayrouov návrh rozpočtu. Ten počítal s drastickým škrtom vo výške 52 miliárd dolárov, ktorý mal znížiť rozpočtový deficit. Opozícia naprieč politickým spektrom – od krajnej ľavice po krajinu pravicu – však návrh odmietla.
Bayrou, 74-ročný veterán francúzskej politiky, sa do úradu dostal len pred deviatimi mesiacmi po odchode Michela Barniera. Krátko pred hlasovaním upozornil poslancov, že „Francúzska ekonomika čelí vážnym rizikám pre svoju vysokú zadlženosť“.
Macron bez jasného riešenia
Premiér Bayrou zostáva dočasne vo funkcii, kým prezident Macron nerozhodne o jeho nástupcovi. Situáciu mu však komplikuje fakt, že v parlamente neexistuje osobnosť schopná získať väčšinu.
Ako píše portál Trend.sk, hlasovanie proti návrhu o vyslovenie dôvery vopred avizovala Socialistická strana (PS), zelení, komunisti, krajne ľavicové Nepoddajné Francúzsko (LFI) i krajne pravicové Národné združenie (RN) Marine Le Penovej.
Podľa odborníka na politickú ekonómiu Stefana Palombariniho z Univerzity Paríž VIII je Macron v slepej uličke: „Barnier aj Bayrou zlyhali. Prezident stratil veľkú časť dôveryhodnosti. Ak bude pokračovať v centristickej stratégii, riskuje, že stratí ešte viac.“
Niektorí analytici preto nevylučujú, že Macron sa pokúsi o spoluprácu so socialistami a zelenými, aby vytvoril vládu schopnú fungovať do konca jeho mandátu v roku 2027.
Nechce odstúpiť, no tlak rastie
Hoci Macron odmieta úvahy o abdikácii, podľa septembrového prieskumu agentúry Verian pre Le Figaro Magazine mu dôveruje už len 15 % voličov – o šesť percentuálnych bodov menej než v júli.
Ďalšie prieskumy (Ifop, Elabe, Toluna Harris Interactive) ukazujú, že medzi 56 až 69 percentami Francúzov si želá predčasné parlamentné voľby. „Vo Francúzsku panuje všeobecná politická malátnosť a špecifické sklamanie z Macrona,“ dodáva Palombarini. „Problém je, že aj keby nastúpil nový premiér, nie je isté, že by sa vyhol rovnakému osudu ako Bayrou.“
Politický pat začal už v júni 2024, keď Macron vypísal predčasné parlamentné voľby. Namiesto posilnenia stredu sa však Francúzi priklonili k extrémom, čím prezident prišiel o väčšinu. Odvtedy krajinu vedú menšinové vlády, ktoré nedokážu presadiť kľúčové reformy.
K téme
Témy
Najčítanejšie za týždeň
Neprehliadnite
Bezplatné novinky z Nitry raz týždenne:
Máte tip na článok? Napíšte nám TU
