1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Reforma krízového riadenia a civilnej ochrany je ďalším krokom k bezpečnejšiemu Slovensku
Vláda Slovenskej republiky dňa 25. júna 2025 schválila Koncepčnú reformu krízového riadenia a civilnej ochrany na obdobie 2025 – 2030 v súlade s Programovým vyhlásením vlády na roky 2023 – 2027. Reforma predstavuje komplexný rámec pre modernizáciu systému krízového riadenia a civilnej ochrany v Slovenskej republike s cieľom zabezpečiť jeho funkčnosť, akcieschopnosť a efektivitu v reakcii na tradičné aj nové bezpečnostné hrozby.
Koncepčná reforma vychádza zo skúseností z predchádzajúcich rokov, vrátane pandémie COVID-19, vojenského konfliktu na Ukrajine, zemetrasenia na Zemplíne, opakujúcich sa povodní a výskytu nákaz, akými sú slintačka a krívačka. Dokument reaguje na potrebu komplexného prístupu k riešeniu kríz, ktorý pokrýva celý životný cyklus krízového manažmentu – od hodnotenia a riadenia rizík, cez samotné zvládanie krízových situácií, až po ich sanáciu a obnovu.
Nový prístup k riadeniu krízových situácií je postavený na participatívnom modeli, v ktorom sú zapojení odborníci z akademického prostredia, predstavitelia samospráv a ďalší relevantní aktéri disponujúci praktickými skúsenosťami. Reforma kladie dôraz na spoluprácu, legislatívne ukotvenie a koordináciu činností medzi všetkými zložkami krízového riadenia a civilnej ochrany. Ambíciou nového systému je efektívne riadenie síl a prostriedkov naprieč štátnou správou, územnou samosprávou a miestnymi komunitami. Zároveň sa reflektuje na potrebu budovania odolnosti na úrovni obyvateľstva a inštitúcií v regiónoch.
Jedným z kľúčových aspektov reformy je zefektívnenie cezhraničnej spolupráce v oblasti prevencie, reakcie a obnovy. Reforma je zosúladená s Plánom práce medzivládnych komisií, ktorý bol schválený vládou Slovenskej republiky 19. marca 2025, a ktorý vytvára priestor na posilnenie koordinácie pri riešení krízových situácií v spolupráci so susednými krajinami. Systémová modernizácia krízového manažmentu je zároveň koncipovaná ako súčasť širšieho procesu konsolidácie miestnej štátnej správy s dôrazom na preventívne opatrenia a schopnosť samostatnej reakcie na úrovni regiónov.
Reforma stanovuje potrebu vybudovania centrálneho informačného systému pre krízové riadenie a civilnú ochranu, ktorý bude umožňovať automatizované spracovanie dát, interoperabilitu systémov a prepojenie na geoinformačné služby dotknutých inštitúcií. Súčasťou technologickej modernizácie je aj potreba zavedenia systémov na monitorovanie údajov v reálnom čase, mechanizmov včasného varovania a posilnenia komunikačných tokov počas kríz.
Reforma zároveň poukazuje na existenciu investičného dlhu v oblasti materiálno-technického vybavenia civilnej ochrany, ktorý nie je predmetom implementácie tejto reformy, ale je identifikovaný ako oblasť vyžadujúca samostatné strategické riešenia v budúcnosti. Tieto oblasti budú riešené prostredníctvom samostatných materiálov podľa konkrétnych investičných potrieb a možností štátneho rozpočtu.
Implementácia reformy bude prebiehať v etapách, prostredníctvom vecného, časového a finančného rámca, ktorý bude rozpracovaný Ministerstvom vnútra SR a plnený prostredníctvom sekcie krízového riadenia. Tento rámec bude obsahovať konkrétne úlohy jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy a zabezpečí realizáciu reformy tak, aby boli eliminované riziká plynúce z prechodu na nový model.
Vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení deklarovala potrebu preveriť pripravenosť civilnej ochrany a krízového manažmentu na zhoršujúcu sa geopolitickú a bezpečnostnú situáciu v bezprostrednom okolí Slovenska, ako aj v širšom medzinárodnom prostredí. Reforma je preto kľúčovým krokom k vytvoreniu odolného systému schopného ochrániť obyvateľstvo na celom území Slovenskej republiky a posilniť jeho schopnosť reagovať na krízové javy budúcnosti. Dokument bude zároveň slúžiť ako východisko pre čerpanie prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov v aktuálnom i nasledujúcom programovom období.
Zdroj: TS Úrad vlády SR
Vláda v stredu 25. júna 2025 schválila reformu krízového riadenia a civilnej ochrany na obdobie do roku 2030. Materiál, ktorý na rokovanie predložil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, počíta so zmenou založenou najmä na efektívnom riadení síl a prostriedkov pri zvládaní mimoriadnych udalostí. Nadväzuje pritom na Programové vyhlásenie vlády na roky 2023 – 2027.
„Nestabilná geopolitická situácia, klimatické zmeny, kybernetické útoky, migrácia či riziká zlyhávania infraštruktúry si vyžadujú modernizovaný a efektívny systém riadenia kríz. Cieľom prijatého návrhu je zabezpečiť ochranu obyvateľstva na celom území Slovenskej republiky,“ uviedol minister Matúš Šutaj Eštok.
Koncepčný materiál konkretizuje silné a slabé stránky súčasného fungovania a ako východiskový bod uvádza príklady fungovania krízového riadenia a civilnej ochrany v štátoch ako Taliansko, Austrália alebo Spojené štáty americké.
Dôležitým prvkom pri tvorbe legislatívneho rámca bude participácia s aktérmi pôsobiacimi v akademickom prostredí, samosprávami a ďalšími dôležitými aktérmi krízového riadenia a civilnej ochrany disponujúcimi praktickými skúsenosťami, ktorí sú nositeľmi úloh v oblasti legislatívy, kooperácie a koordinácie.
Reforma krízového riadenia bude postavená na:
• cykle riadenia kríz – od identifikácie rizík cez reakciu až po obnovu a prevenciu;
• zapojení všetkých úrovní a zložiek – štát, samosprávy, záchranné a bezpečnostné zložky, komunity;
• silnej medzirezortnej a cezhraničnej spolupráci – najmä v prevencii a spoločných zásahoch;
• digitalizácii a dátovej integrácii – vznikne centrálny agendový informačný systém, ktorý pokryje celý cyklus krízového riadenia;
• využití eurofondových príležitostí – reforma je naviazaná na pripravované programy a projekty.
Realizácia reformy bude postupovať po etapách, aby sa minimalizovali riziká pri zavádzaní nových systémov. Schválením reformy vznikne vecný, časový a finančný rámec jej implementácie. Ten určí konkrétne úlohy pre jednotlivé ústredné orgány štátnej správy a dotknuté subjekty.
Celková transformácia systému krízového riadenia si vyžaduje realizáciu nasledujúcich základných činností:
– organizačná zmena na centrálnej úrovni,
– legislatívne podmienky pre nové nastavenie systému krízového riadenia,
– organizačná zmena na regionálnej úrovni,
– implementovanie nového informačného systému,
– plán obnovy skladových priestorov a skladových zásob,
– plán budovania úkrytov.
Po novom by mal vzniknúť nový organizačný útvar v rámci ministerstva vnútra, ktorý bude plne zodpovedný za centrálne riadenie celého systému krízového riadenia.
Kompetencie samospráv, ktoré sú platné v súčasnosti, by mali ostať zachované:
• ponechanie aktuálnych kompetencií na úrovni obcí, pričom štát zabezpečí modernú technickú podporu pre výkon kompetencií obcí,
• optimalizácia fungovania v regiónoch vytvorením organizačných útvarov na okresných úradoch v sídle kraja, ktoré zabezpečujú činnosti krízového riadenia v rámci celého kraja pričom majú zriadené miestne pracoviská podľa špecifických podmienok príslušného kraja.
„Slovenská republika potrebuje moderný, rýchly a efektívny systém, ktorý bude pripravený nielen reagovať na krízy, ale im aj predchádzať. Reforma krízového riadenia 2025 – 2030 nie je len technickým projektom – je záväzkom voči občanom, že v ťažkých chvíľach bude štát pripravený konať rýchlo, odborne a koordinovane,“ uzavrel minister.
Základnou hodnotou pripravovanej reformy je dôvera – medzi štátom a občanmi, medzi jednotlivými zložkami záchranného systému a medzi úrovňami riadenia. Moderný systém krízového riadenia musí stáť na princípoch solidarity, predvídavosti a ľudskej dôstojnosti. V čase krízy nesmie byť nikto ponechaný bez pomoci – a štát musí byť schopný konať rýchlo, odborne a empaticky. Reforma nie je len súborom technických opatrení, ale záväzkom, že bezpečnosť ľudí bude vždy prioritou.
Zdroj: TS MV SR
K téme
Najčítanejšie za týždeň
Neprehliadnite
Bezplatné novinky z Nitry raz týždenne:
Máte tip na článok? Napíšte nám TU
