8
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Siroty spravodlivosti – Zabudnuté deti väznených rodičov
Štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti SR Katarína Roskoványi informuje o témach odbornej konferencie pod záštitou ministra spravodlivosti Borisa Suska a Úradu komisára pre deti:
Keď rodič skončí vo väzení, dieťa prežíva veľkú životnú zmenu. Odlúčeniu rozumie len ťažko. Spoločnosť sa zameriava najmä na práva väzňov, ale práva ich detí sú často prehliadané.
Na konferencii v Omšení som spolu so sudcami a zástupcami ZVJS upozornila na dôležité právo dieťaťa – kontakt s rodičom. Často sa mylne predpokladá, že každý odsúdený je aj zlý rodič. No nedostatok kontaktu oslabuje vzťah dieťaťa s rodičom a negatívne ovplyvňuje jeho výchovu.
Spolu s Máriou Vargovou Detstvo bez násilia – Bezpečný internet pracujeme na vzniku Výboru pre práva detí väznených rodičov. Cieľom je:
– vytvoriť na Slovensku oddelenie pre matky s deťmi do troch rokov,
– zlepšiť podmienky pre návštevy detí vo väzniciach.
Situácia tehotných žien vo väzbe je alarmujúca. Odobratie novorodenca matke hneď po pôrode je v rozpore s právami dieťaťa aj matky. Vo väzbe pritom platí prezumpcia neviny.
Každý prípad je jedinečný a mal by sa posudzovať podľa potrieb dieťaťa a odporúčaní odborníkov. Verím, že spoločne dokážeme zmeniť situáciu týchto neviditeľných detí.
Zdroj: FB Katarína Roskoványi
Trestná novela napomáha vzťahu maloletých detí s rodičmi vo výkone trestu
Výkon trestu sa negatívne premieta do vzťahu odsúdeného rodiča s maloletým dieťaťom, ktorý môže nielen narušiť, ale aj úplne pretrhnúť. Minulý rok schválená novela Trestného zákona zaviedla do trestnej politiky štátu princípy restoratívnej justície a alternatívneho trestania. Využitie alternatívnych trestov pre odsúdených s maloletými deťmi bolo hlavnou témou odbornej konferencie pod záštitou ministra spravodlivosti Borisa Suska a Úradu komisára pre deti.
Implementácia princípov restoratívnej justície do slovenskej trestnej politiky umožňuje lepšiu prácu s páchateľmi. A to aj tým, že tradičné trestné konanie dopĺňa o vhodné alternatívy trestania, ktoré zohľadňujú vzťah rodičov s deťmi. Práve novela Trestného zákona posilňuje využívanie alternatívnych trestov, vrátane trestu domáceho väzenia, s aplikovaním prvkov elektronického monitoringu, čo môže zmierniť negatívne dopady na rodiny a umožniť deťom zostať vo vhodnejšom kontakte so svojimi rodičmi.
Na nevyhnutnosť legislatívnych zmien v oblasti alternatívneho trestania upozornil na konferencii dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eduard Burda.
Nedávno realizovaný prieskum v Banskobystrickom kraji poukázal na závažné dôsledky narušenia vzťahov odsúdených rodičov na deti a potvrdil skoršie výsledky výskumu, ktorý v rokoch 2020-2024 realizovala Masarykova univerzita v spolupráci s Medzinárodným väzenským spoločenstvom v Českej republike.
„Tento výskum preukázal, že môžeme jednoznačne identifikovať narušenie vzťahovej väzby medzi rodičom a dieťaťom. Zároveň ukázal, že deti, ktorých rodičia sú vo výkone trestu, majú až 5 až 8-krát vyššiu pravdepodobnosť, že sa v budúcnosti samy dostanú do výkonu trestu. Alarmujúci je aj fakt, že po dva a pol roku väzby dieťa často stráca záujem o kontakt s rodičom a o akúkoľvek snahu o nápravu vzťahu,“ uviedla odborná poradkyňa komisára pre deti Markéta Gašajová.
Predsedníčka Mestského súdu Bratislava II Anna Križáková priblížila dopad restoratívnej a alternatívnej justície na výkon rodičovských práv a povinností. Zdôraznila dôležitosť zachovania kontaktu medzi rodičom vo výkone trestu a jeho dieťaťom. „Trest by mal postihovať páchateľa tak, aby mal čo najmenší vplyv na rodinu a aby rodičia mali zachované svoje práva a povinnosti. Najúčinnejšou výchovnou metódou je výchova prítomnosťou,“ apelovala na využívanie alternatívnych trestov v prípadoch, v ktorých je to možné, s cieľom minimalizovať negatívne dopady na rodiny a deti.
Prežívanie otcovstva vo väzenstve, psychologické aspekty odlúčenia rodičov od maloletých detí a význam zachovania ich vzájomného vzťahu, priblížili klinická psychologička Martina Budajová a metodik špecialista Vanda Balacenková z Generálneho riaditeľstva ZVJS.
Potrebu zachovania kontaktu ilustrovali príbehom dieťaťa, ktorého otec bol vo výkone trestu. Keď sa chlapec pýtal matky, kde je otec, matka mu klamala, že odišiel pracovať do zahraničia, aby zarobil peniaze. Chlapec si však všimol, že rodina stále zápasí s finančnými problémami, čo v ňom vyvolalo zmätok a neistotu.
Efektívnejšie ukladanie alternatívnych trestov, ktoré priniesla novela Trestného zákona, považuje generálny riaditeľ sekcie restoratívnej a alternatívnej justície rezortu spravodlivosti Daniel Petričko za významnú zmenu pre posilnenie ochrany záujmov dieťaťa a stabilnejšie prostredie v porovnaní s doterajším stavom.
Osobitnú pozornosť venoval jednému z alternatívnych trestov – trestu domáceho väzenia a s ním spojenému elektronickému monitoringu. Zdôraznil, že tento systém umožňuje odsúdeným zostať v domácom prostredí, čím sa minimalizuje narušenie rodinných väzieb a deti môžu zostať v kontakte so svojimi rodičmi aj počas výkonu trestu.
„Trest domáceho väzenia je jeden z alternatívnych trestov, ktorý v sebe spája prvok nevyhnutného využívania technických prostriedkov.
Keď sme nastúpili do funkcie a zvolili sme cestu postupných návštev so sudcami, bolo pre mňa zarážajúce, že v roku 2024, po desiatich rokoch fungovania elektronického monitoringu, mi niektorí kolegovia povedali, že tento systém evidujú, ale neukladajú ho, pretože o ňom nič nevedia,“ doplnil Petričko.
Zameral sa na dôležitosť práce probačných a mediačných úradníkov a vyzdvihol význam projektov Šanca na návrat a Šanca na návrat 2, ktoré majú reálny, pozitívny dopad na životy odsúdených a ich rodín.
Štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti SR Katarína Roskoványi upozornila na zlepšenia v oblasti práva na styk dieťaťa s uväzneným rodičom na Slovensku a vyzdvihla význam opatrení, ktoré umožňujú udržiavať kontakt medzi rodičmi a deťmi aj počas výkonu trestu odňatia slobody.
Alternatívne tresty považuje za dôležitý prostriedok k naplneniu práv dieťaťa na zachovanie rodinných väzieb komisár pre deti Jozef Mikloško, ktorý považuje spojenectvo za kľúčové. „Chceme ukázať, že vieme spolupracovať, pretože žiadny rezort alebo inštitúcia nedokáže tento problém vyriešiť samostatne. To, čo deti najviac potrebujú, je spolupráca,“ povedal a dodal, že napriek všetkému sa situácia detí celosvetovo zhoršuje.
Konferencia jasne poukázala na význam využívania alternatívnych trestov, ktoré pomáhajú zachovať rodinné väzby a zmierňujú negatívne dôsledky pre maloleté deti. Odborníci sa zhodli, že trest má byť zameraný na páchateľa, no nemal by narúšať život jeho rodiny.
Trest domáceho väzenia v úzkom súvise s elektronickým monitoringom je efektívnym druhom trestu, ktorý odsúdeným umožňuje zostať v domácom prostredí a deťom zachovať kontakt s rodičmi, čím je zabezpečený ich prirodzený rozvoj a budovanie v plnohodnotných členov spoločnosti.
Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti SR
K téme
Najčítanejšie za týždeň
Neprehliadnite
Bezplatné novinky z Nitry raz týždenne:
Máte tip na článok? Napíšte nám TU
