16
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Slovensko smúti… Majster Štefan Kvietik nás včera večer ticho opustil
Vo veku 90 rokov zomrel v piatok (21. 3.) slovenský herec Štefan Kvietik. Popredný filmový, divadelný a rozhlasový umelec oslávil okrúhle jubileum vlani v máji.
Pre TASR to potvrdila tlačová tajomníčka Slovenského národného divadla Izabela Pažítková. zdroj: Teraz.sk
Napísali o Štefanovi Kvietikovi:
Martina Šimkovičová, ministerka kultúry SR, zdroj: TG MŠ
S hlbokým zármutkom som prijala správu o úmrtí legendárneho slovenského herca Štefana Kvietika, ktorý nás opustil vo veku 90 rokov. Jeho odchod je veľkou stratou pre slovenskú kultúru a filmový svet.
Štefan Kvietik sa narodil 10. mája 1934 v Dolných Plachtinciach. Po absolvovaní herectva na VŠMU v Bratislave začal svoju kariéru v Armádnom divadle v Martine a od roku 1959 bol členom Činohry Slovenského národného divadla.
Počas svojej kariéry stvárnil množstvo nezabudnuteľných postáv. Medzi jeho najznámejšie diela patria filmy ako Medená veža, Červené víno a Tisícročná včela, kde exceloval v úlohách silných a charizmatických mužov. Jeho spolupráca s režisérom Martinom Hollým priniesla snímky ako Prípad pre obhajcu, Jeden deň pre starú paniu či Mŕtvi učia živých.
Za svoj prínos slovenskej kinematografii získal viaceré ocenenia, vrátane titulu zaslúžilý umelec v roku 1976 a štátneho vyznamenania Rad Ľudovíta Štúra II. triedy v roku 2004.
V roku 2023 som mala tú česť, udeliť pánovi Kvietikovi Cenu ministerky kultúry za herecké majstrovstvo a rozvoj slovenského divadelného, filmového, televízneho a rozhlasového umenia.
Jeho odkaz zostane navždy živý v našich srdciach a jeho diela budú inšpirovať ďalšie generácie. Česť jeho pamiatke
Peter Pellegrini, prezident SR, zdroj: FB PP
ODIŠIEL ŠTEFAN KVIETIK
Väzeň koncentračného tábora Komínek, ktorý sa v boxerskom ringu postaví veliteľovi tábora a neváha ho poslať k zemi. Pirin z Medenej veže, zmietajúci sa medzi láskou k žene a láskou k prírode, Samo Pichanda z Tisícročnej včely a množstvo ďalších filmových, televíznych a divadelných postáv, ktorými navždy a nezabudnuteľne obohatil slovenskú kultúru Štefan Kvietik.
Napriek obrovskému hereckému kumštu bol jeho prínos pre slovenský národ omnoho širší. Nezanechal svoj odkaz len vo filmotékach, ale aj v našich dušiach. Nebol žiadnou hviezdou sociálnych sietí, ale tvrdej práce a skutočného talentu, sprevádzaného nadhľadom a napĺňaním svojich vlastných slov: „K hercovi neodmysliteľne patrí jedna veľká cnosť, skromnosť. Všetci velikáni, výrazné umelecké osobnosti, si to uvedomujú. Čím väčší je herec, tým je normálnejší, pokornejší a skromnejší ako človek.“
Majster hereckého umenia dnes odišiel za svojimi rovesníkmi do hereckého neba a zanechal za sebou obrovské množstvo kultúrnych i ľudských hodnôt. Nech mu je slovenská zem ľahká a smútiaca rodina nech cíti sústrasť celého Slovenska.
Robert Fico, predseda vlády SR, zdroj: FB RF
VÁŽENÝ PÁN ŠTEFAN KVIETIK. SLOVENSKO VÁM ĎAKUJE. BUDETE CHÝBAŤ!
Štefan Kvietik. Pán herec. Patril do zlatej generácie slovenských hereckých virtuózov, sledovanie ktorých bolo zážitkom. Medená veža, Červené víno, či Tisícročná včela. Radosť pozerať.
Keď som v roku 1992 prvýkrát vstúpil do budovy parlamentu, mal som tú česť osobne sa s pánom Kvietikom stretnúť ako s poslancom za SNS. Patril medzi umelcov, ktorí milovali Slovensko a robili všetko pre to, aby politiku kultivovali.
V laviciach parlamentu sedeli s ním známi spisovatelia ako napríklad Laco Ballek, významný predstaviteľ modernej slovenskej prózy, či Peter Jaroš, práve autor generačného románu Tisícročná včela, v ktorom Štefan Kvietik tak exceloval popri ďalšom slovenskom hereckom velikánovi Jozefovi Krónerovi. Títo skutoční umelci rozdávali umenie, lásku k Slovensku. Nevedeli, čo je to nenávisť a nezneužívali svoje známe tváre na burcovanie a rozdeľovanie.
Vážený pán Štefan Kvietik, Slovensko Vám ďakuje. Budete chýbať!
Eduard Chmelár, politológ, zdroj: FB ECH
ODIŠIEL POSLEDNÝ Z NAJVÄČŠÍCH VELIKÁNOV SLOVENSKÉHO HERECTVA
Je to pre mňa zdrvujúca správa. Ešte pred pár dňami sme spolu hovorili. Bol zoslabnutý, ale stále veľmi čulý, trápilo až znechucovalo ho dianie v Slovenskom národnom divadle, ale o to vášnivejšie vedel rozprávať ako veľký fanúšik športu o zápasoch, ktoré pravidelne pozeral v televízii. Tešil sa z vtáčej búdky vo svojej záhrade a ako takmer 91-ročný ešte stále dokázal pracovať vo vinici…
Majster Štefan Kvietik nás včera večer ticho opustil. Vyrovnaný so životom, v krásnom veku odišiel do večnosti, o ktorej tak rád a tak často uvažoval. V posledných rokoch bral každý deň života ako dar a prijímal ho s vďačnosťou. Láskavý, skromný, nesmierne kultivovaný a noblesný pán, ktorý hovoril o ľuďoch len v dobrom a tých, ktorí mu ublížili, nespomínal. Nebolo takých veľa a už ani nebude. Lebo každý, kto opakuje klišé, že všetci sme nahraditeľní, nechápe, že existujú jedineční a geniálni ľudia, ktorých nahradiť jednoducho nemožno.
Mnohým snáď až teraz dôjde, koho sme stratili, že to bol posledný z najväčších velikánov slovenského divadla, filmu a televízie, ikonický gigant slovenskej kultúry, jeden z pilierov našej kultúrnej vyspelosti. Nebudem na tomto mieste rozoberať, že sme si tohto herca európskeho formátu vážili príliš málo, že som sa až hanbil, ako si ho Činohra SND pri príležitosti jeho 90. narodenín nedokázala dôstojne uctiť, že sme my, jeho priatelia, museli suplovať štát…
V tejto chvíli nedokážem povedať viac, lebo mi srdce zviera bolesťou. Som len nesmierne vďačný životu, že mi umožnil byť mu v posledných rokoch jeho pozemskej púte tak blízko. Želal by som si, aby si ho verejnoprávna televízia uctila nielen jeho ikonickými filmami, ale aby vytiahla zo svojho archívu aj jeho divadelné skvosty, ako napríklad Marcové ídy, aby každý, aj tí mladší, pochopili, aký to bol výnimočný umelec.
Odišiel vzácny priateľ, odišiel skvostný človek, odišiel významný herec, ktorý nám tu zanechal poklady, vďaka ktorým môžeme všetci pochopiť, v čom spočíva genius loci slovenskej kultúry… Veľký, veľký Kvietik!
Jediný človek, pred ktorým sa dokážem hlboko pokloniť. Nech odpočíva v pokoji a nech nám svieti v duši ako maják toho najlepšieho, čo formovalo a čo predstavuje Slovensko. Večná sláva, drahý majstre!
Anna Belousovová, politička, zdroj: FB AB
ZOMREL ŠTEFAN KVIETIK.
Aj keď sa čas nedá zastaviť, je mi ľúto, že postupne odchádzajú tí, ktorí patrili k dobe, keď muži vyzerali a chovali sa ako muži, keď herci boli majstri svojho remesla a nepotrebovali lacnú popularitu a keď sa známe osobnosti nebáli prejaviť vlastenectvo aj v dobe , keď to nebolo ľahké.
Toto všetko platilo o Štefanovi Kvietikovi.
Pre mňa bol ešte symbolom pekného slovenského muža, ktorý vždy ostal sám sebou. RIP…
Matúš Šutaj Eštok, minister vnútra SR, zdroj: FB MŠE
Zomrel Štefan Kvietik. Jeden z pokladov nášho národa. Veľký herec. Cnostný muž. Nech jeho herectvo a človečina zostanú nielen spomienkou, ale živým svedectvom o ľudskosti a vzájomnosti, ktoré sme predurčení medzi sebou budovať.
Majstre, česť Vašej pamiatke!
Ladislav Kamenický, minister financií SR, zdroj: FB LK
ZOMREL VELIKÁN SLOVENSKÉHO HERECTVA, ŠTEFAN KVIETIK
Je mi veľmi ľúto, že Slovensko prišlo o ikonu nášho herectva. Štefana Kvietika si budeme navždy pamätať z divadla, filmu a rozhlasu cez postavy, ktoré bravúrne stvárnil.
Rodine vyjadrujem úprimnú sústrasť.
Juraj Blanár, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, zdroj: FB JB
Smrť je prirodzenou súčasťou našho života, no aj tak nás vždy prekvapí, zamrazí svojou prítomnosťou. Správa o odchode Štefana Kvietika spojila Slovensko v úcte a spomienke na velikána slovenského filmu, divadla, kultúrneho a na krátke obdobie i politického života.
Vďaka výnimočnému odkazu, ktorý vytvoril za 90 rokov svojho života po profesijnej a rovnako ľudskej stránke, ostane navždy jednou z najvýznamnejších osobností nášho Slovenska.
Vyjadrujem úprimnú sústrasť rodine i blízkym.
Maestro, ďakujem vám za vaše jedinečné a neopakovateľné dielo, za váš vrúcny a príkladný vzťah k našej vlasti.
Andrej Danko, podpredseda NR SR, zdroj: FB SNS
Opustil nás velikán slovenského umenia – Štefan Kvietik. Jedinečný človek, umelec, ale aj poslanec parlamentu za našu stranu.
Kto by nepoznal Tisícročnú včelu, Červené víno alebo Medenú vežu? Maestro, česť Vašej pamiatke. Budete Slovensku chýbať.
Klaniam sa Vášmu umeniu a Vaším schopnostiam. Váš charizmatický hlas a dobrota budú Slovensku veľmi chýbať.
Francúzi mali Belmonda, Delona, my strácame nášho Štefana Kvietika.
S úctou, Andrej Danko
Richard Takáč, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, zdroj: FB RT
BUDETE CHÝBAŤ, MAJSTER KVIETIK
Zasiahla nás smutná správa, vo veku 90 rokov tento svet opustil Štefan Kvietik. Navždy ostanete legendou slovenského herectva. Rodine a blízkym vyjadrujem úprimnú sústrať.
Česť Vašej pamiatke
Filip Kuffa, štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR, zdroj: FB FK
HLAS NÁŠHO DETSTVA, TVÁR NAŠICH PRÍBEHOV
Odišiel pán Štefan Kvietik (✶ 10. 5. 1934 – ✝ 22. 3. 2025) – herec, ktorého hlas aj tvár zostanú navždy vpísané do našich spomienok.
Nie preto, že bol len slávny. Ale preto, že bol súčasťou nášho detstva a detstva našich rodičov.
V mysli sa vynára najmä preto, že nás sprevádzal v školských laviciach – hral v takmer všetkých filmoch podľa povinnej literatúry, ktoré sme ako deti sledovali.
Kukučín, Timrava, Tajovský… a niekde medzi tým vždy aj on – s charizmou, dôstojnosťou a pokorou, ktorá sa dnes už len tak nevidí.
Zanechal stopu, ktorá sa nedá vymazať.
Ďakujeme, pán Kvietik. Odpočívajte v pokoji.
Slovenské národné divadlo, zdroj: text SND, foto FB SND
S úctou si spomíname na jednu z najvýraznejších hereckých osobností, Štefana Kvietika, ktorý skonal v piatok 21. marca 2025.
Štefan Kvietik pochádza z kraja, ktorý obohatil slovenské herectvo o výnimočných umelcov, narodil sa v Dolných Plachtinciach 10. mája 1934. Túžil stať sa lekárom, aby napokon ako herec dlhé roky prispieval svojím umením k istej očiste duše z divadelnej scény.
Absolvoval Vysokú školu múzických umení, kde bol neskôr i pedagógom. Jeho prvým pôsobiskom sa na dva roky stalo Armádne divadlo v Martine. Od septembra 1959 do začiatku divadelnej sezóny v roku 1996 vytvoril v činohernom súbore SND za takmer štyri desiatky rokov osem desiatok postáv, z ktorých mnohé sa stali legendárnymi.
Sám spomínal napríklad na Figara v Novom Figarovi, Stanleyho Kowalského v Električke zvanej túžba, Nicka v hre Kto sa bojí Virginie Woolfovej, Ricarda Fontanu v Zástupcovi, Dona Rodriga v Cidovi, Andreja Bolkonského vo Vojne a mieri, Joa v Saroyanovom Čase tvojho žitia, Edmunda v Kráľovi Learovi, baču Miša v Bačovej žene a iné. Všetko výrazné a herecky vďačné kreácie.
Charizmatický, urastený, s nezameniteľnou farebnosťou zamatového hlasu, vyrovnaný, zdanlivo nedostupný, láskavý… recenzenti vyzdvihovali a diváci oceňovali v jeho herectve „symbiózu prvkov drsnej chlapskosti, mužnej lyrickosti, výbušnej eruptívnosti i zraniteľnej senzitívnosti, vzopätého pátosu i prostej civilnosti“.
Partnerkami boli Kvietikovi skvelé dámy, herečky Emília Vášáryová, Zdena Gruberová, Eva Krížiková, Božidara Turzonovová či Soňa Valentová. Spolupracoval s výraznými osobnosťami dramaturgov, režisérov, výtvarníkov.
Hoci už dávno nestál na divadelnom javisku, pred televíznou či filmovou kamerou alebo rozhlasovým mikrofónom, jeho postavy stále rezonovali a defilujú v pamäti; veď v televíznom archíve sú tri stovky inscenácií a filmové kotúče zaznamenali takmer päť desiatok titulov s jeho menom.
Kto by nepoznal jeden z filmových pilierov našej histórie, napríklad film Petra Solana Boxer a smrť, kto by si pri mene Štefana Kvietika nevybavil niekoľko vynikajúcich snímok režiséra Martina Hollého, spomeňme aspoň Medenú vežu. Filmovú ságu Petra Jaroša a Juraja Jakubiska Tisícročná včelasledovali diváci aj vďaka jeho Pichandovi, rovnako ako ešte predtým nezabudnuteľné Červené víno v réžii Andreja Lettricha.
Štefan Kvietik si za svoju obdivuhodnú kariéru zaslúžil mnoho vyznamenaní – od najlepšieho herca až po udelené prezidentom SR Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy v oblasti rozvoja kultúry a umenia.
Posledná postava, ktorú naštudoval v SND, bola v roku 1996 v hre Jeana Anouilha Becket alebo Božia česť. Z divadla, na škodu všetkých, ktorí chodievali do SND, lebo hral Kvietik, odišiel vtedy, keď sme ho ešte chceli, a nie vtedy – ako hovorieval – keď by už nebol potrebný. Priznával, že na slávu nemal čas…
V posledných rokoch sa naplno venoval rodine a svojej láske – hore. Česť jeho pamiatke!
K téme
Najčítanejšie za týždeň
Neprehliadnite
Bezplatné novinky z Nitry raz týždenne:
Máte tip na článok? Napíšte nám TU
