1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Súdna rada SR zorganizovala medzinárodnú konferenciu
Návrh na usporiadanie konferencie k 75. výročiu procesu s Miladou Horákovou a spol. pod záštitou predsedníčky Súdnej rady Slovenskej republiky vzišiel priamo od troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky – Petra Šamka, Martina Bezáka a Ludmily Joanidisovej.
Prvotný nápad napokon súdna rada ako kolektívny orgán jednomyseľne podporila na februárovom zasadnutí. Pri organizovaní konferencie súdna rada spolupracovala s Právnickou fakultou Univerzity Komenského.
„Konferencia sa uskutočnila na akademickej pôde a to nie náhodou. Chceli sme poukázať na to, že množstvo aktérov a to nie len sudcovia, prokurátori, obhajcovia, ale dokonca aj samotní obžalovaní boli absolventi právnickej fakulty. A tak sme konferenciu spojili s myšlienkou poukázať na to, kto „vychoval“ na jednej strane obžalovaných a na druhej tých, ktorí ich odsúdili. Inými slovami, že treba už v prvopočiatku klásť dôraz na to, aby si absolventi uvedomovali hodnotu svojich rozhodnutí a činov v budúcnosti“, priblížila Marcela Kosová.
Program konferencie sa skladal z príspevkov odborníkov, ktorí svojim výkladom približovali proces s Miladou Horákovou z viacerých perspektív. Predstavili napríklad spoločenský rámec celého procesu, ale aj právne aspekty a paralely súčasnosti či silu mienkotvorných médií.
Konferencia bola určená pre odbornú i laickú verejnosť. Uskutočnila sa v priestoroch Auditória Maximum Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Záujem o jej absolvovanie presiahol počet 180 návštevníkov. „Veľmi si vážime súdnu radu ako orgán, jej súčasné obsadenie a jej predsedníčku. Som presvedčený, a to nielen ja, ale aj mnohí ďalší kolegovia, že súdna rada v súčasnosti robí všetko preto, aby presadzovala záujmy súdov a sudcov v prospech všeobecného záujmu všetkých občanov“, vyjadril sa Eduard Burda, dekan Právnickej fakulty UK.
Konferencia dosiahla nakoniec medzinárodný rozmer a svojou účasťou ju podporil veľvyslanec Českej republiky na Slovensku Rudolf Jindrák ako aj minister spravodlivosti Slovenskej republiky Boris Susko.
„Myšlienka zorganizovať takúto konferenciu bola veľmi dobrá, povedal by som, že je to zaslúženia hodný čin. Spojenie súdnej rady s právnickou fakultou dáva určitú vážnosť a mieru úcty, ktorú by sme mali vyjadriť aj Milade Horákovej. Zároveň je to aj reprezentatívna vzorka o čom svedčí aj bohaté zastúpenie tejto konferencie“, myslí si Boris Susko.
„Minulosť by nás mala naučiť, aby sme neopakovali chyby v budúcnosti. Práve na takýchto politických procesoch je možné naučiť sa množstvo vecí. Moja prednáška bola preto smerovaná aj na to, že na politických procesoch sa podieľalo veľa vzdelaných ľudí – prokurátori, sudcovia,… napriek tomu sa nechali strhnúť a prepožičali sa režimu na politické procesy. Vzdelanie možno nie je ani relevantné, ak nám chýba správny odstup a obzvlášť pri trestnom práve“, priblížil Peter Šamko, ktorý si počas svojej prednášky vyslúžil viacnásobný potlesk.
„História sa vždy môže opakovať a aj sa opakuje. Otázka je, že v akej miere a či sme schopní tomu predchádzať. Aj preto si treba takéto udalosti pripomínať. Za bežných okolností sa takýto proces ako s Miladou Horákovou a spol. opakovať nemôže, otázka však je, že nikdy nevieme, ako sa história bude vyvíjať, pokiaľ sa doba zblázni, my musíme byť na to pripravení“, uzavrel Martin Bezák, člen súdnej rady.
Zdroj: Súdna rada SR
Prečítajte si príhovor predsedníčky Súdnej rady SR Marcely Kosovej:
Vaša excelencia, vážení hostia, dámy a páni,
keď sa povie Milada Horáková, každému sa vybaví inscenovaný politický proces a poprava. Proces, v ktorom bolo odsúdených 13 ľudí, z toho štyria na trest smrti. Na dnešnej konferencii sa pokúsime naň pozrieť z viacerých pohľadov.
Mnohé zdroje uvádzajú, že z politických dôvodov bolo v Československu v rokoch 1948-1960 popravených takmer 250 osôb. Presný počet je veľmi ťažké ustáliť. Trest smrti sa vykonával výlučne obesením mimoriadne krutým spôsobom.
Milada Horáková bola historicky jediná žena popravená v politických procesoch v období do roku 1989. Stalo sa tak 27. júna 1950 ráno, približne o pol šiestej, po popravách Jana Buchala, Záviša Kalandru a Oldřicha Peca.
Rozsudok nad Miladou Horákovou zrušil Najvyšší súd ČSSR 8. júla 1968. K obnove súdneho procesu vzhľadom na nastupujúcu normalizáciu však nikdy neprišlo.
Rehabilitovaná bola až v roku 1990. V roku 1991 jej bol udelený in memoriam Rad Tomáša Gariqua Masaryka I. triedy za zásluhy o demokraciu a ľudské práva. V roku 2006 bola Milade Horákovej udelená Nadáciou pre vybudovanie Washingtonského pamätníka obetiam zločinu komunizmu Medaila slobody. V roku 2007 bola im memoriam obdarovaná jedným z najvyšších českých armádnych vyznamenaní, a to Záslužným krížom ministerky obrany. V roku 2020 prezidentka Zuzana Čaputová udelila Milade Horákovej Rad bieleho dvojkríža I. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy o Slovenskú republiku, rozvoj a ochranu demokracie, ľudských práv a slobôd.
Kto však bola Milada Horáková pred monsterporcesom?
Bola ľudská bytosť so všetkými jej kladmi a zápormi, bola manželka, matka, bojovníčka za práva žien, za spravodlivosť, za rovnoprávnosť, za právny štát…
Milada Horáková, rodená Králová, sa narodila 25. decembra 1901. Vianočné dieťa.
Vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Karlovej, na ktorej promovala v roku 1926. V roku 1924 začala pracovať v Ženskej národnej rade (ŽNR), neskôr sa stala kľúčovou osobnosťou tohto združenia. Po skončení štúdií nastúpila na Ústredný sociálny úrad pražského magistrátu a v roku 1929 sa stala členkou Českej strany národno-sociálnej (ČSNS).
V roku 1939 museli vydaté ženy pracujúce v štátnej správe zo zákona uvoľniť miesta pre českých mužov odsunutých z územia pripojeného k Nemeckej ríši alebo vykázaných zo Slovenska a Podkarpatskej Rusi. To sa stalo aj Milade Horákovej.
Presadzovala celý život rovnoprávnosť žien s mužmi, aby muži a ženy dostávali rovnaký plat. Na ženách však nechávala slobodnú voľbu, nechcela im zabraňovať v rodinnom živote. Bola zástankyňou toho, že žena nemá ísť do práce len preto, aby pomohla finančne zaopatriť rodinu. Ak sa rozhodla venovať úplne materstvu, trvala na tom, že ju musí sociálne a právne zabezpečiť štát.
Presadzovala práva slobodných matiek a nemanželských detí, nárok na výživné pre deti a ich rozvedené matky. Výrazne sa podieľala na tvorbe Zákona o rodine, ktorý bol prijatý koncom roku 1949. Bola predsedníčkou Výboru pre volebné právo žien.
Milada Horáková sa v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia zapojila do odbojovej činnostia organizovala sociálnu pomoc. Po voľbách v roku 1946 sa stala poslankyňou Národného zhromaždenia. Mandátu sa vzdala 10. marca 1948, teda v deň, keď za nevyjasnených okolností zomrel minister zahraničných vecí Jan Masaryk.
Milada Horáková ako poslankyňa v jednom zo svojich vystúpení v roku 1946, napokon ako celý svoj život, dôrazne volala po tom, že sa musia za každých okolností dodržiavať zákony aj v procesoch povojnového súdnictva, v ktorých boli súdení vojnoví zločinci. A to napriek tomu, že počas nacistickej okupácie bola aktívna v antifašistickom odboji, za čo bola neskôr tvrdo vypočúvaná gestapom a v rokoch 1940-1945 väznená.
Človeka až mrazí, keď si dnes prečíta jej vtedajší prejav v kontexte s tým, ako bol vedený súdny proces, na konci ktorého bola popravená.
Hovorila v ňom o tom, že sa nesmú ovplyvňovať súdne konania, pokiaľ naozaj niet zákonný podklad, zodpovedajúci dôkazný materiál a dôkazné prostriedky. Že na súdy nesmie mať vplyv ani politický diktát, ani noviny ani ulica. Že justícia nesmie mať ani jedného sudcu, ktorý by ustúpil takýmto javom.
Milada Horáková bola žena, ktorá bola celý svoj život príkladom demokraticky zmýšľajúcej a konajúcej bytosti, žena, ktorá si ctila zásady právneho štátu, žena, ktorá poukazovala na prešľapy doby aj vtedy, keď to neurobilo množstvo mužov.
Známe sú jej dopisy pred popravou, z ktorých doslova srší vyrovnanosť a pokora, sila a viera v Boha. Keďže tieto dopisy neboli v skutočnosti nikdy odosielané adresátom, jej dcéra sa k nim dostala až po päťdesiatich rokoch. V čase popravy matky, mala len šestnásť rokov.
Keď budete počúvať dnes všetko, čo sa tu o Milade Horákovej povie, myslite predovšetkým na to, že to bola mysliaca a milujúca ľudská bytosť a nie chladný historický symbol utrpenia.
Myslite na to, že všetci odsúdení a všetci popravení v politických procesoch za tie desivé roky boli ľudia, ktorí mali svoje rodiny a priateľov.
K téme
Najčítanejšie za týždeň
Neprehliadnite
Bezplatné novinky z Nitry raz týždenne:
Máte tip na článok? Napíšte nám TU
