1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Výroba návratu „nenahraditeľnej Zuzany“ sa začala, upozornil Chmelár
Prečítajte si komentár politológa Eduarda Chmelára o aktuálnej politickej situácii na Slovensku:
Priznám sa, že tohto roku ma trochu zaskočilo, ako skoro si poslanci parlamentu udelili prázdniny. Ale možno je to len môj subjektívny pocit obyčajného smrteľníka, ktorý žije úplne inými starosťami ako letným voľnom. Som však presvedčený, že minimálne turbulentná medzinárodná situácia donúti poslancov NR SR zísť sa skôr ako v septembri. Už teraz však môžeme pozorovať na politickej scéne niektoré zaujímavé pohyby.
Víkendové snemy politických strán priniesli niekoľko dôležitých zmien. Matúš Šutaj Eštok si upevnil svoju pozíciu v Hlase-SD. Napriek špekuláciám o možných protikandidátoch sa mu nielenže nikto nedokázal postaviť, ale navyše vyčistil predsedníctvo od rebelov a doplnil ich o vlastných ľudí, čo je dôležité najmä z toho hľadiska, že on pred svojím zvolením do funkcie predsedu nekreoval ani vedenie strany, ani kandidátnu listinu do volieb a nedá sa byť plnohodnotným lídrom bez vlastného tímu.
Nezvolenie poslanca Ferenčáka nesúvisí s jeho rozdielnymi názormi na určité otázky, ako sa to mohlo zdať z mediálnej interpretácie – naopak, niektoré jeho návrhy (ako napríklad zvýšenie potrebného počtu poslancov na zmenu ústavy z 90 na 100) považujem za veľmi podnetné. Ale Ferenčák prehral to, čomu hovorím pyramídová hra v politike. Podobne ako Migaľ či Šalitroš si kládol až škandalózne neúmerné alebo (ak chcete) vydieračské podmienky získania postov, na ktorých sa videl. Lenže kým spomínaní dvaja svoje fleky dostali, na Ferenčáka už nezvýšilo, lebo sa stal z hľadiska podpory vlády medzitým takmer zbytočný. Preto trucoval a preto takto skončil, lebo ako hovorieval klasik – nemal žetóny na ďalšiu hru.
To však neznamená, že problémy Hlasu tým boli vyriešené. Predseda Šutaj Eštok spolu so svojím tímom avizoval zameranie na sociálnu demokraciu. Lenže, parafrázujúc Thomasa Jeffersona, sociálnu demokraciu už máme, ešte nájsť tých sociálnych demokratov. Nestačí opakovanie tohto slovíčka ako zaklínadlo, k tejto politickej orientácii má strana poriadne ďaleko. Je mi ľúto, ale ak presadíte drastické škrtanie príspevkov v hmotnej núdzi, vnímate úlohu ženy v spoločnosti predovšetkým ako matky a spochybňujete sekulárny, teda laický alebo hodnotovo neutrálny charakter štátu, popierate nielen svoje hodnotové ukotvenie v sociálnej demokracii, ale základné piliere modernej spoločnosti od čias osvietenstva.
Iste, nie je to nelegitímny pohľad a môže sa stretnúť u časti voličov dokonca s väčšinovou podporou. Lenže v takom prípade navrhujem orientovať sa napríklad na kresťansko-sociálne smerovanie bavorskej CSÚ, lebo toto hodnoty sociálnej demokracie nie sú ani pri znásilnení mysle. Základnou hodnotou sociálnej demokracie je totiž rovnosť – emancipácia vo všetkých oblastiach. Ak sa v tom strácate, máte dve možnosti. Urobiť to, čomu sa kedysi hovorilo „politické školenie mužstva“ alebo to vzdať a priznať si, že máte úplne iné hodnoty a nemôže vás niekto nasilu prerobiť len preto, že tento priestor je politicky neobsadený.
Hlas musí zvládnuť ešte jednu úlohu. Chýba mu razancia pri presadzovaní svojich programových cieľov. Nemám na mysli radikalizáciu – Hlasu vždy svedčala umiernenosť, a tým sa líši od Smeru vari najviac. Hovorím o principiálnom uchopení nejakej ťažiskovej témy, ktorú neopustíte zakaždým, keď na vás niekto zatlačí. Ukážku, ako sa to robí, prekvapujúco predviedol v posledných dňoch predseda SNS Andrej Danko. Po dlhých mesiacoch až rokoch príštipkárstva, kedy len vŕtal do druhých ako blcha v kožuchu, si konečne našiel silnú tému, a tou je odpor k zbrojeniu a možno aj neutralita. Toto je pre politický úspech základná podmienka.
Môžete v rámci koalície podporiť novelu ústavy, ale ak sa necháte tak ľahko vyšachovať, že nedokážete pred partnermi obhájiť vlastné témy, potom presadenie takýchto ústavných zmien zostane úspechom najsilnejšej vládnej strany. Hlas-SD mal veľmi silnú tému volebnej reformy garantovanú veľmi silným odborným tímom, preto je prekvapujúce, ako ľahko (pre odpor najmenšieho koaličného partnera) z nej cúvol. Z priorít sa necúva, priority sa ponúkajú ako podmienka súhlasu s návrhmi iných strán. A ak to nie je priorita, potom si treba nájsť inú (pokojne si prihrejem svoju polievočku a navrhujem napríklad zakotvenie práva na mier do Ústavy SR, ktoré dlhodobo presadzuje občianske združenie Zjednotení za mier).
Chcem sa vrátiť ešte k jednej téme, ktorú médiá prekvapujúco prešli bez väčšieho záujmu. Na poslednej parlamentnej hodine otázok premiér Fico navrhol vytvorenie volebného bloku Smer – Hlas – SNS. Rozmýšľal som, prečo by to robil. Národniarov by to síce zachránilo (nečudo, že Andrej Danko sa k tomu postavil pozitívne), ale pre voličov Hlasu, ktorí nemajú príliš v láske Roberta Fica, by to nebol príťažlivý model, takže takýto blok by mohol dostať súhrnne menej hlasov ako keby strany kandidovali samostatne. Viem si predstaviť jedinú situáciu, kedy by to malo zmysel: keby Robert Fico reálne uvažoval nad tým, že sa zo zdravotných dôvodov stiahne zo straníckej politiky.
Všetci vieme, že rozdelenie Smeru a Hlasu nemalo žiadne ideologické dôvody, že to bol výsledok nezmieriteľného osobného sporu medzi Robertom Ficom a Petrom Pellegrinim. Keby sa vytratili obaja aktéri tohto naozaj reálneho konfliktu zo straníckej politiky, pominuli by aj dôvody na rozdelenie oboch strán. Aj keď si uvedomujem, že určenie možného nástupcu Roberta Fica bolo pre dotyčného kandidáta vždy bozkom smrti, risknem to a tipnem si, že na čelo Smeru by sa pravdepodobne dostal menej dominantný, zato konsenzuálny Tibor Gašpar. V takom prípade by nehrozil ani úbytok voličov Hlasu, naopak, vo volebnom bloku by mohol získať výraznejšie postavenie.
Medzitým sa však začalo diať čosi zaujímavejšie v nacionalistickom tábore. Len málo ľudí si všimlo postupné zbližovanie SNS a Republiky. Kým donedávna si lídri oboch konkurenčných strán nevedeli prísť na meno, v poslednom čase spolupracujú a vyjadrujú si úctu a rešpekt. Viem si predstaviť, že volebný blok by sa oveľa ľahšie budoval práve tu, aj keď to obe strany zatiaľ popierajú. „Kúpa“ Štefana Harabina na kandidátku SNS je bezpochyby šikovný politický ťah Andreja Danka, ale nie som si istý, či by to na pretlačenie SNS do parlamentu stačilo a okrem toho nikto netuší, či by ego či už jedného alebo druhého z nich znieslo, že nebude volebnou jednotkou. Ale blok SNS-Republika by nielenže s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote atakoval dvojciferný výsledok, ale mohol by zmeniť aj rozloženie síl a znemožniť opozícii zostaviť vládu.
Posledná zmena, na ktorú vás chcem upozorniť, vás asi prekvapí najviac. Už dlho sa v politických kuloároch pošepkáva, že opozícia pripravuje veľký návrat Zuzany Čaputovej. Na klebety príliš nedám, spozornel som až vo chvíli, keď prieskumná agentúra Ipsos (blízka Esetu a progresívcom) už druhý mesiac po sebe namerala Zuzane Čaputovej čísla „najdôveryhodnejšej političky“. Je skutočne bizarné, ak niekto účelovo zaraďuje do prieskumu bývalú političku. V takom prípade sa treba zamerať na otázku, kto si prieskum objednal. A keďže to bol tlačový orgán PS Denník N, politický zámer je priezračnejší ako voda z tatranskej studničky. Výroba návratu „nenahraditeľnej Zuzany“ sa začala. Zapamätajte si tento moment.
Zdroj: fb Eduard Chmelár
K téme
Najčítanejšie za týždeň
Neprehliadnite
Bezplatné novinky z Nitry raz týždenne:
Máte tip na článok? Napíšte nám TU
