9
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Braňo Ondruš: Víkend s fujerášmi z rôznych kútov Slovenska
Europoslanec Braňo Ondruš informoval o zaujímavom festivale v obci Korytárky neďaleko Detvy. O čo išlo ? Prečítajte si o tom viac:
Banskobystrický vicežupan a poslanec NR SR za Hlas – SD Roman Malatinec začal ako 17-ročný organizovať festival hráčov na fujaru v Korytárkach neďaleko Detvy. Bolo to pred vyše 20 rokmi a odvtedy sa podujatie stalo významnou kultúrnou akciou na Podpoľaní.
Aj tento rok na ňom vystupujú fujeráši nielen z rôznych slovenských regiónov, ale aj rôzneho veku. Veru, na pódiu korytárskeho amfiteátra sa v sobotu večer vystriedali tri generácie: od tínedžera po dlhoročného dôchodcu.
A aby nezostalo len pri fujare, obdivovali sme aj hru na píšťaly, na gajdy, ale aj nádherný spev a napokon úžasné tance populárneho bystrického súboru Partizán.
Priznám sa, že nielen pódium, ale aj moje srdce a duša sa otriasali pri dupačkách, ktoré predviedli mládenci a dievčatá z Partizána. A mráz mi behal po chrbte, keď bez hudobného sprievodu, ale v troch hlasoch zaspieval ženský spevácky zbor tohto folklórneho súboru.
Prečo je taký krásny náš slovenský folklór, prečo nás tak chytá za srdce, prečo nie je záležitosťou odchádzajúcej generácie, ale má pokračovateľov aj medzi fanúšikmi digitálnych platforiem a užívateľmi umelej inteligencie?
Odpoveď dozaista nie je len jedna. Ale myslím si, že sa skrýva najmä v skutočnosti, že folklór je celostným umením. Nie je to len hudba či spev alebo tanec. Každý tanečný krok, každý melódia, každý verš je zároveň umeleckou výpoveďou o našej histórii, o tom, ako žili naši predkovia, čo museli prekonávať a čo im robilo radosť.
O ťažkej drine, ale aj láske, ba i sexuálnej príťažlivosti, ktorej sa zjave ani naši predkovia, najmä v mladom veku, vôbec nebránili. Ťahavé piesne fujerášov, často smutné, nútia každého zamyslieť sa a precítiť i vlastný život.
Folklór je vyjadrením hodnôt a princípov, ktoré formujú aj náš súčasný život. Je odkazom, ktorý nás ovplyvňuje aj storočia po vzniku piesne či tanca.
A deje sa to, či si uvedomujeme alebo nie. Ľudové umenie vrátane výroby hudobných nástrojov je tiež prejavom šikovnosti a zručnosti, nielen manuálnej, ale aj mentálnej, a tiež pracovitosti, lebo vyrobiť fujaru si vyžaduje veľa fyzickej práce.
Nič z toho sa nestalo nepotrebným v modernej dobe, práve naopak. Všetky tieto vlastnosti dnes zamestnávatelia oceňujú oveľa viac než kedysi. Nuž, čoho nie je nazvyš, stúpa na cene.
Preto sa chcem ešte raz – urobil som to už v prípitku na začiatku slávnostnej recepcie s organizátormi a účinkujúcimi – aj na tomto mieste poďakovať všetkým, vďaka ktorým je slovenský folklór tradíciou stále živou. Ani po víkende v Korytárkach, ako predtým po víkende v Kežmarku, či v Detve, nepochybujem, že živou zostane. Videl som priveľa mladých, ba i najmladších, aby hrozilo, že nášmu ľudovému umeniu bude amen.
Nuž, priznám sa, užil som si vrchárskej krásy (tak sa sobotný večerný program volal) a keďže je prázdninové obdobie len v polovici, teším sa ešte na ďalšie folklórne festivaly.
Slovenské, i našich národnostných menšín. Lebo všetko je to náš folklór, ktorý je pre mňa zdrojom slovenskej identity a všetkých zahŕňajúceho slovenského vlastenectva.
K téme
Najčítanejšie za týždeň
Neprehliadnite
Bezplatné novinky z Nitry raz týždenne:
Máte tip na článok? Napíšte nám TU
