Martin Ribár v reakcii na rozhodnutie ESĽP: Dúfam, že spravodlivosť, hoci má zaviazané oči, tak nie je slepá
Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil rozsudok v prípade Ribár proti Slovenskej republike – informuje Ministerstvo spravodlivosti.
Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že v prípade Ribár proti Slovenskej republike nedošlo k porušeniu článku 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Prípad sa týkal podmienok väzby sťažovateľa v zariadeniach v Banskej Bystrici a obmedzeného kontaktu s jeho rodinou. Sťažovateľ najprv neúspešne podal ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR, ktorý ju odmietol ako neprípustnú, keďže najprv mal využiť možnosti, ktoré ponúka dozorná činnosť prokurátora, Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže a ministerstvo spravodlivosti.
Rozhodnutie ESĽP
Európsky súd pre ľudské práva zamietol viaceré sťažnosti sťažovateľa vrátane podmienok v cele (svetlo, teplá voda, teplota, kvalita stravy), ako aj obmedzení telefonických kontaktov a návštev, pretože nevyčerpal dostupné vnútroštátne prostriedky nápravy.
Súd sa zaoberal len námietkami týkajúcimi sa veľkosti cely, času povoleného na pobyt vonku a možností voľnočasových aktivít. Konštatoval, že veľkosť cely spĺňala minimálne medzinárodné štandardy a že väčšinu času bol sťažovateľ v cele sám na vlastnú žiadosť. Navyše, počas pohovorov so zástupcami príslušných orgánov nemal žiadne sťažnosti.
Súd uzavrel, že podmienky väzby nepredstavovali zlé zaobchádzanie podľa článku 3 Dohovoru. Tiež nenašiel dôkazy o diskriminácii podľa článku 14 Dohovoru a túto sťažnosť označil za nepodloženú.
Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti SR https://www.justice.gov.sk/tlacovespravy/europsky-sud-pre-ludske-prava-vyhlasil-rozsudok-v-pripade-ribar-proti-slovenskej-republike/
JUDr. Martin Ribár, advokát a predseda OZ Za demokraciu a právny štát, reaguje na rozhodnutie ESĽP:
ESĽP nevyhovel mojej sťažnosti č. 56545/2021 – napriek tomu idem a bojujem ďalej – „DUM SPIRO, SPERO – kým dýcham, dúfam“ a nikdy sa nevzdám.
Milí naši sledovatelia, všetci – dnešného dňa 12.12.2024 zverejnil ESĽP svoje rozhodnutie vo veci mojej sťažnosti a nevyhovel jej. Konanie sa týkalo výlučne podmienok vo výkone väzby.
Samotná sťažnosť smerovala výlučne proti podmienkam vo výkone väzby – absolútnemu obmedzeniu pohybu pobytom 23 hodín denne na cele s plochou 8m2, nemožnosti žiadnych aktivít mimo cely s výnimkou 1 hodinovej vychádzky v koridore na streche budovy – 4 steny a „zamrežovaná obloha“ bez možnosti horizontálneho výhľadu – niekedy v koridore o rozlohe 9m2 (viete si predstaviť „vychádzku“ medzi 4 stenami v koridore cca. 4,5m x 2m?), spánková deprivácia – budenie nočnými kontrolami – ani raz počas 565 dní väzby som nespal v kuse 6 hodín… a aj ďalších vecí, napr. prístupu k hygiene…
Ale najmä – neumožnenia kontaktu s rodinou – namietal som, že som mal prvú návštevu po 11 mesiacoch a prvý krát som mohol telefonovať manželke a deťom až po viac ako 14 mesiacoch vo väzbe, ako aj niekoľko týždňové doručovanie pošty. Viete si predstaviť byť bez kontaktu so svojimi maloletými deťmi a manželkou/manželom viac ako 14 mesiacov!?
ESĽP síce skonštatoval dôvodnosť mojej argumentácie ohľadom vyššie uvedených zlých podmienok vo výkone väzby, avšak uvedené podľa ESĽP nedosahuje takú intenzitu, že by bol naplnený čl. 3 a iné články Dohovoru.
ESĽP odôvodnil svoje rozhodnutie nevyčerpaním všetkým možných prostriedkov vnútroštátnej nápravy, mal som viac podávať sťažnosti – čo som síce robil a nedostával na ne dostatočné odpovede, ale mal som podľa ESĽP podávať ďalšie sťažnosti a ďalšie ústavné sťažnosti.
S pokorou prijímam aj takého negatívne rozhodnutie – rozhodnutia súdov a aj ESĽP by sa mali rešpektovať, či sa nám páčia alebo nie.
Slovami a ani najkvetnatejším opisom sa nedá vyjadriť to, čo som zažil vo väzbe. A nie iba ja, ale aj mnohí iní – je to jednoducho neprenosná skúsenosť, ktorú dokáže naozaj pochopiť iba niekto, kto to zažil osobne.
Možno keby sudcovia aj mali možnosť aspoň vidieť osobne na vlastné oči samotnú celu, vychádzkové koridory – ako som napísal vyššie, musím/musíme rešpektovať rozhodnutia súdov.
Mne osobne by kladné rozhodnutie ESĽP už nepomohlo – ale mohlo pomôcť iným. Nie je to moja prehra – je to zatváranie očí pred zlými podmienkami vo výkone väzby – ktoré sú síce zlé aj podľa ESĽP, ale ak vás niekto fyzicky „netýra“ asi je to všetko ostatné v poriadku.
Stále však budem tvrdiť, že ak by ste do takýchto podmienok zavreli psa, tak vás budú stíhať za týranie zvierat. Neviem si predstaviť, že ak by niekto bol nedobrovoľne obmedzený na kontakte so svojimi maloletými deťmi viac ako 14 mesiacov, a žil v takých podmienkach viac ako 18 mesiacov, tak by na konci dňa povedal, že je to vlastne v poriadku.
Ďakujem všetkým, ktorí mi s touto sťažnosťou pomáhali – boli to stovky hodín práce. Ďakujem aj všetkým, ktorí mi držali palce.
Pred časom som písal jeden článok z liečenia a jeho hlavnou myšlienkou bolo: !! keď spadneš, aj si kľudne poplač, ale potom vstaň a choď/bojuj ďalej !!
Budem sa toho držať – ešte ma čaká dlhá a náročná cesta za očistením svojho mena. Stojím si za tým, že opis podmienok väzby v knihe 565 je viac ako reálny, ba naopak, je to slabý odvar reality.
Myslím si, že v budúcnosti bude téma podmienok vo väzbe ešte horúca – s ohľadom na správy CPT (CPT = Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania) o podmienkach vo výkone väzby na Slovensku.
Niekedy život nejde podľa našich predstáv a želaní – je len na nás, či sa aj negatívnym veciam v živote poddáme, alebo nie, človek by sa nikdy nemal vzdávať.
„DUM SPIRO, SPERO – kým dýcham, dúfam“ a JA SA NIKDY nevzdám a stále dúfam, že spravodlivosť, hoci má zaviazané oči, tak nie je slepá.
Zdroj: FB Za právny štát https://www.facebook.com/share/p/1GVJ73Pyk1/
K téme
Najčítanejšie za týždeň
Neprehliadnite
Bezplatné novinky z Nitry raz týždenne:
Máte tip na článok? Napíšte nám TU
